Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností od nevlastníka je špecifickým problémom právnej praxe, ako aj právnej doktríny. Ide o prípady, keď osoba A prevedie nehnuteľnosť na základe určitého úkonu (absolútne neplatného právneho úkonu, relatívne neplatného právneho úkonu, úkonu odstúpenia od zmluvy, naplnenia rozväzovacej podmienky a i.) na osobu B a tá následne prevedie nehnuteľnosť na osobu C. Názor, či je takýto spôsob nadobúdania vlastníckeho práva možný, nie je už ani na území Slovenskej republiky jednotný, pretože možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom bola pripustená rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalšími na to nadväzujúcimi rozhodnutiami tohto súdu, prípadne všeobecných súdov. Došlo k tomu pravdepodobne na základe rozvoja judikatúry Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Do vydania nového rozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky bola možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom možná len v prípade odstúpenia od zmluvy a relatívne neplatného právneho úkonu. Súdna prax však doposiaľ nie je v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka zjednotená, čoho dôkazom je obsah tejto štúdie. Nemôže byť predsa predmetom skúmania niečo, čo je judikatórne ustálené a jasné. Jadrom štúdie je nadobúdanie vlastníctva v prípade odstúpenia od zmluvy, relatívnej neplatnosti právneho úkonu, naplnenia rozväzovacej podmienky. Ťažiskom je posudzovanie judikatúry v otázke (ne)možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Pri jednotlivých inštitútoch sme sa snažili zamerať sa na rôzne praktické situácie, ktoré môžu skomplikovať celkom jednoznačné posudzovanie problému v prípade odstúpenia od zmluvy, relatívnej neplatnosti právneho úkonu a rozväzovacej podmienky. Pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu sme podrobili kritike judikatúru chrániacu nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dobrej viery nadobúdateľa, ktorá nemá základ v hmotnom práve. Analyzovali sme, akým spôsobom by sa v tejto otázke mala ďalej uberať súdna prax. Štúdia je dôležitá pre odbornú právnu prax, ako aj pre teoretické rozpracovanie, pretože je témou nanajvýš aktuálnou, hoci v právnej diskusii už niekoľko rokov reštančne pretrváva. Kniha obsahuje aj 23 rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.