Hovoríš, že požiadaš o urýchlené vyšetrenie vraždy? Koho, prosím ťa?“

„Veď predsa policajného prezidenta Tibora Kramera. Koho iného?“

„Sranduješ. Veď on je obyčajný krivák. Okrem toho sa zaujíma len o vlastné benefity.“

„Čo mám teda spraviť?“ spýtal sa predseda strany GÓÓL Jozef Kráľ a na jeho tvári sa zračila únava.

„Je to jednoduché, ale aj zložité zároveň.“

„Tak teraz ti, Hugo, vôbec nerozumiem.“

„Jednoduché v tom, že všetko sa bude odvíjať od toho, ako dopadne tvoja strana vo voľbách. Ak vyhráš, budeš kráľ nielen podľa priezviska. Ty budeš rozdávať karty. Ty budeš tvoriť vládu. A ty rozhodneš, kto bude minister vnútra. To bude tvoj tromf.“

* * *

„Ale vrátim sa k nášmu policajnému prezidentovi. My dvaja sa poznáme dosť dlho na to, aby sme mohli spolu hrať s otvorenými kartami. Keď hovoríš, že Tibor Kramer pomohol strane Čistota zamiesť kopu špiny, zamýšľal si sa aj nad tým, že ako? Obaja dobre vieme, že predsa prostredníctvom lojálnych podriadených funkcionárov. Tí aktívne vplývali na radových vyšetrovateľov, operatívcov, možno aj dopravákov a policajtov zaradených na ďalších policajných útvaroch. Podľa toho, akú špinu bolo treba upratať. A teraz moja otázka. Koľko policajtov sa podieľalo na zametaní špiny? Odpoviem si sám. To sa nedá ani spočítať. Keď začnú postupne niektorí policajti do médií rozprávať, čo zamietli, tak...“