Svet plný farieb

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Annie sa načiahla za croissantom. „Nepovedz mi, že si si spísala zoznam vecí, ktoré chceš stihnúť.“

„Človek by si povedal, že to k tomu takpovediac patrí, ale nie. Podľa mňa je to zložitejšie. Nechcem stráviť zvyšok života vyškrtávaním nejakých položiek. Plávanie s delfínmi, krížik. Návšteva Grand Canyonu, krížik. Samozrejme, už som to dávno absolvovala.“

„Samozrejme,“ zamrmlala Annie s ústami plnými croissantu.

„Nechcem... nechcem zvesiť hlavu, poslušne sa pripravovať na smrť a robiť to čo ostatní. Chcem urobiť niečo podstatné. Niečo zmeniť. Chcem po sebe niečo zanechať, nejakú stopu, chápeš? Prv než navždy zmiznem zo sveta, chcem ostatným ukázať, že je možné byť šťastný a užívať si život, aj keď to vyzerá nafigu. Vedela si, že dokonca aj ľudia, ktorí vyhrali v lotérii, dosahujú po niekoľkých rokoch iba takú úroveň šťastia, akú dosahovali pred výhrou? Ľudia, ktorí utrpeli nejaký závažný úraz, takisto. Len čo sa adaptujú na nový spôsob života, cítia sa presne tak málo alebo dosť šťastní ako pred nehodou. Neuveriteľné, čo? Šťastie je stav mysle, Annie.“

Zaškrípala som zubami. To, čo sa jej v živote stalo, nebol nijaký stav mysle, dopekla. Bola to realita. „Čo plánuješ?“

„Počula si už o projekte Sto šťastných dní? Beží to všade na internete.“