Vrkoč

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Smitá má šťastie. Nágarádžan ju ani raz neudrel a nikdy ju neurážal. Keď sa narodila Lalitá, sám sa dokonca ponúkol, že ju povaruje. Len kúsok odtiaľ dievčatá pri narodení zabíjali. V dedinách Radžastanu ich hneď po príchode na svet zaživa pochovávali v škatuli do piesku. Malé dievčatká usmrcovali v noci. 

 V Nágarádžanovom obydlí to však bolo inak. Smitá sa prizerá, ako Lalitá učupená na udupanej hline chatrče češe svoju jedinú bábiku. Jej dcéra je pekná. Má jemné črty a vlasy siahajúce po pás. Smitá jej ich každé ráno rozčesáva a zaplieta do vrkoča. 

 Moja dcéra sa naučí čítať a písať, hovorí si, a táto myšlienka ju hreje pri srdci. 

Keď sa Sarah na seba pozrela do zrkadla, videla len štyridsiatničku, ktorej sa všetko darí. Má tri krásne deti, dobre udržiavaný dom v bohatej štvrti, závideniahodné zamestnanie. Nebola na tom o nič horšie ako tie usmievavé a spokojné ženy, aké vídať v dobrých obchodoch. Zranenia na nej nebolo badať, boli neviditeľné a dobre ukryté pod dokonalým mejkapom a oblečením z najlepších krajčírstiev.

 Takže predsa len všetko stíhala.

 Ako tisíce žien v krajine, aj Sarah Cohenová však bola rozčesnutá napoly. Bola bombou, ktorá mohla kedykoľvek explodovať.

S rozochvením si od neho zoberie fľaštičku. Neznámy ešte doloží, že vlastnoručne nazbieral plody a vylisoval olej. Začne sa zberať na odchod, no vtom Giulia naberie odvahu. S ohňom na lícach mu navrhne malú prechádzku po móle. More je blízko, obloha sa vyčistila...

 Neznámy chvíľu zaváha, no napokon ponuku prijme. 

 Kamaljit Singh – tak sa volal – toho veľa nenarozprával. Táto maličkosť Giuliu prekvapí. Tunajší frajeri sú utáraní, najradšej rozprávajú o sebe. Úlohou žien je počúvať ich. Ako vravela Giuliina matka, muža treba nechať zažiariť. Kamal je iný. No nikomu sa len tak pre nič za nič neotvorí.