Rusko, Ukrajina a my

Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu?

Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom. V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria.

Alexander Duleba (1966) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, v roku 2009 sa habilitoval na Univerzite Komenského. Od roku 1990 pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre sociálnych a politických vied Filozofickej fakulty UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), kde pôsobí aj v súčasnosti. Od roku 1993 bol pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri ministerstve zahraničia. V roku 1995 nastúpil do Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú od roku 2000 vedie. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky postsovietskych štátov.

Úryvok: „Rusi vždy robili európsku i globálnu politiku, ale Krym bol skrat, prejav ich slabosti, nie sily. Keby sa do Ukrajiny nemontovali tak, ako to urobili v roku 2014 a ako to ďalej robia na Donbase, mali by oveľa lepšie páky, ako ju ovplyvniť. Existujú rôzne predstavy, ako Rusi dlhodobo plánujú, ale toto bol skrat. Nebolo to roz­hodnutie, ktoré umožní udržať si Ukrajinu či jej významnú časť. A predovšetkým, cena tohto rozhodnutia je obrovská. Ekonomická situácia sa zhoršuje a Putin si problém preniesol k sebe domov. Bolo to najhlúpejšie rozhodnutie v jeho kariére.“