Budúcnosť

Musím povedať, že po oboch Metrách – ktoré boli pre mňa v tomto žánri lahôdkou po obsahovej stránke, ale aj spôsobom akým boli napísané – Budúcnosť je sklamaním. Ako by to ani nebol jeden autor. V tomto prípade platí, že menej je niekedy viac. Kniha je dosť rozťahaná. Keby sa autor držal témy a zbytočne sa nerozpisoval o vnútornom rozpoložení hlavného hrdinu a neboli tam siahodlhé dialógy, tak kniha by mala možno polovičnú hrúbku. Prekážali mi v knihe aj opisy sexuálnych scén, ktorým autor venoval dosť pozornosti. Neviem. Mám pocit, ako keby silou-mocou chcel do knihy dostať všetko – aj akčnosť, aj fantáziu, aj dobrodružstvo, aj psychológiu, aj sex, aj politiku – aby vyhovel čo najširšiemu spektru čitateľov. Možno to niekomu vyhovuje, mne sa to však nepáčilo. Kniha je o Zemi, na ktorej ľudstvo porazilo smrť. Našli spôsob, ako sa stať nesmrteľným a nestarnúť. Ale má to háčik. Zdroje na živobytie sú obmedzené, čo s takým množstvom ľudí? A tak vznikol zákon voľby. Ak chcel mať niekto dieťa, jeden z rodičov musel zomrieť – aby sa počty udržali na rovnakej úrovni. Nie že by rodiča zabili, len mu pichli vakcínu starnutia, ktorá ho z neho do 10 rokov spravila starca, ktorý zomrel. Tehotenstvá sa museli registrovať. Kto to neohlásil, dieťa mu zobrali a dali ho do internátu. Bývanie riešili obrovské niekoľko tisíc poschodové mrakodrapy, ktorých základy boli postavené na celých mestách. Príroda v nich bola umelá. Potraviny sa vyrábali umelo, ľudí ktorých sa niekto chcel zbaviť hodili do drviča odpadkov a vyrábali z nich humus. V Európe vládla v týchto mrakodrapoch Strana nesmrteľných, ktorá mala oddiel – Falangu – ktorých posielala na razie do mrakodrapov. Vyhľadávali tam neregistrované deti a odnášali ich do internátov, jednému z rodičov pichli injekciu na starnutie. Hlavný hrdina knihy – Jan – je práve členom tohto oddielu. Prežil si tiež internát, na ktorý si v priebehu deja spomína. Bolo to zariadenie, kde s deťmi neuveriteľne kruto zachádzali, mučili ich, ponižovali, vymývali im mozgy – aby z nich spravili bezduché nástroje vykonávateľov moci. Na jednej z razií Jan pozná mladučkú Anelli, ktorú má zabiť. Niečo na nej ho však priťahuje a tak ju zachráni. Tým sa v jeho vnútri spustí proces, ktorému sa nedokáže ubrániť. Anelli ho úplne opantá, uteká s ňou z jednej obývacej veže do druhej, porušuje svoje zásady, poznáva ľudí aj z inej strany, dozvie sa kto bol jeho otec aj matka, ktorú nenávidel neoprávnene. Zisťuje, že ľudia sú len bábky v rukách politikov a sloboda je len ilúziou. Sám sa stáva otcom. To ho však stojí jeho nesmrteľnosť. Dostáva injekciu starnutia. S Anelli majú dvojičky, pri pôrode však matka aj jedno z detí zomiera. A on zbavený všetkých ilúzií o ktoré prišiel keď zistil, ako to všetko funguje, odovzdá dcéru do opatery a dobrovoľne sa nakazí smrteľným vírusom, ktorý rozširuje dychom, potom, dotykom. Odchádza na najrušnejšie miesto, do jednej z veží, kde stojí uprostred davu v dopravnom uzle... Ako sám vraví, pripravuje zem na reštart. Čo vo mne kniha zanechala? Otázku, či by som brala nesmrteľnosť a večnú mladosť. Všetci chceme aj v 60ke vyzerať na 18. Posúvame vek. Čo bude ale naozaj ďalej? Už teraz aj naša sloboda je v niektorých smeroch len ilúziou. Čo by bolo potom? A byť na svete nekonečne, so všetkým čo k tomu patrí? Bŕŕ. To radšej nie. Inak kniha je pre mňa len jednou z tých, ktorú som prečítala, ale druhýkrát sa k nej určite nevrátim.

Kniha bola neskutočne prepracovaná. Ukazuje nám nielen svet v budúcnosti ale aj dej pre tým ako sa náš hlavný hrdina stal tým čím sa stal. Trošku mi trvalo kým som sa v knihe zorientovala. Ako však kniha pokračovala tým bolo ťažie sa od nej odrhnúť a posledných 200 strán sa to už čítalo samo. Koniec bol dokonalý niečo na čo nie som zvyknutá. Autor vybudoval svet v ktorom by bolo zločinom mať deti a predsa veční živo by im zato stál či nie? Nič som pretým od autora nečítala ale touto knihou sa to však určite zmení, som zvedavá čím ma ešte autor prekvapí. Ani by mi nevadilo keby to ešte malo pokračovanie po tom konci.