Zostaň kde si, a potom odíď

Ťažká téma vojny podaná z pohľadu malého chlapca. Spisovateľ ukázal citlivo jej druhú stranu. Lebo vojna to nie sú len vybuchujúce granáty, streľba, zranenia a smrť - utrpenie vojakov na fronte. To je aj utrpenie tých, čo zostali doma, prežívajú v nedostatku a keď k nim do ulice zmieri auto s vojakmi, všetci si opakujú: Ku mne nie, ku mne nie, nech idú ďalej. Tak v duchu odháňajú od svojich dvier poslov, ktorí by im mohli zvestovať smrť ich blízkeho na fronte. Príbeh sa odohráva v Anglicku a začína oslavami narodenín Alfieho, 5-ročného chlapca, ktorý ho rozpráva. Na tento deň nikdy nezabudne. Bola vyhlásená 1. svetová vojna. Jeho otec sa do nej hneď prihlásil ako dobrovoľník (neskôr museli narukovať všetci) a jeho život sa obrátil na ruby. Najlepšiu kamarátku Alenku Janáčkovú aj s jej otcom odviedli do deportačného tábora len preto, lebo jej otec sa prisťahoval z Prahy, ktorá patrila do Rakúsko-Uhorska. Všetci na ulici im začali nadávať do zradcov, i keď dovtedy boli priateľmi. Preto to Alfie nechápe. Bolo leto a vravelo sa, že do Vianoc je po vojne. Vravelo. Alfie s mamou začali pociťovať nedostatok peňazí a tak on vošiel do prázdneho domu Janáčkovcov a tam zobral debničku na čistenie topánok. Tri dni v týždni na železničnej stanici čistil topánky. Časť zárobku dával tajne mame do peňaženky a časť si odkladal. Jeho otec na začiatku písaval listy, tie však potom prestali chodiť a mama mu na jeho otázku: Kde je otec?, nechcela odpovedať. Pri robote na stanici sa stretával s rôznymi ľuďmi, začal rozpoznávať ich charaktery – všeličo sa dozvedel. Okrem iného aj to, že jeho otec je v nemocnici. Vybral sa ho hľadať. Za našetrené peniaze si kúpil lístok na vlak, ktorým cestoval prvýkrát, nevedel kde ma ísť, ani kde vystúpiť. Ale mal šťastie a do nemocnice sa dostal. Našiel otca. Prostredie nemocnice – výkriky ranených, pach krvi, moču a dezinfekčných prostriedkov ním hlboko otriasli. Otca, ktorý utrpel z vojny nervový šok a už to nebol celkom on, sa rozhodol za každú cenu dostať domov. Požiadal o pomoc otcovho kamaráta, ktorý ho odmietol – za čo si vyslúžil od Alfieho pierko (symbol pre zbabelcov). A tak z nemocnice dostal otca sám, na vlastnú päsť, nikto o tom nevedel. Podarilo sa mu ho s veľkými ťažkosťami a za dramatických okolností dostať až domov. To bolo 4 roky po tom, ako otec odišiel do vojny. Za pomoci rodiny a priateľov sa Alfieho otec vrátil späť ku svojej robote v mliekárňach a kniha sa končí tým, že sa vezú s otcom do mliekárne a chystajú sa opäť oslavovať Alfieho narodeniny – 13-te. Ale ako on vraví, neteší sa na ne. Vždy mu budú pripomínať vojnu, ktorá mu vzala otca. Na oslavu sa chystali aj Janáčkovci, ktorí sa vrátili z tábora. Ale sťahujú sa späť do Prahy, už sa necítia v Anglicku doma, ani v bezpečí. Kniha je plná nespravodlivosti páchanej počas vojny. Nielen na vojakoch, ale aj civilistoch. O tom, ako vojna a propaganda narušia životy obyčajných ľudí, postavia suseda proti susedovi a to, čo sa zdá z domu ako hrdinstvo, hrdinstvom vôbec nie je. Malý chlapec, ktorý ešte nechápe čo sa vo svete deje, sa na to pozerá cez svoj svet, skrýva sa za knihu Robinsona Crusoa a dospieva pri čistení topánok. Vojna sa dotkla všetkých a všetci veria, že tie hrôzy predsa už normálni ľudia nikdy nemôžu zopakovať. Aj Alfie nie je predsa žiadny hrdina, on to predsa pre otca urobil z lásky. Krásna kniha vhodná pre deti od tých 9-10 rokov. Ale odporúčam ju prečítať aj dospelým, myšlienky v nej sú posolstvom pre všetkých.