Labyrint: Útěk

Neskutočne priama, ponuro znepokojivá akčná a otázkami sa hemžiaca jazda z výťahu...kam vlastne dofrasu?! Ide o moju prvá otázku po prečítaní. Dej je napínavý a udalosti znepokojujúce, celá situácia asi 50 chlapcov, ktorí sa v labyrinte ocitli je znepokojujúca a najmä, kto by bol taká sviňa, že by do takého prostredia zavrel vekovú kategóriu 12 - 17 s tým, že "noo, ako, zmysel vám nepovieme, ale snažte sa prežiť, oki?" Celé vysvetľovanie zhoršuje fakt, že každý z nich prerobí najčudnejšieho alzheimera na svete (práve vďaka tomu autor neurobí zásadnú chybu - zasypávanie informáciami). Čitateľ musí na všetko s Thomasom prísť sám a ja toho chalana a vlastne všetkých úprimne obdivujem, že dokázali nespanikáriť. Je to fascinujúce ako z tej knihy popri beznádeji trieskala aj vôla. Nechceli to vzdať a tá tvrdohlavosť si vážne zaslúži obdiv. Keď sa pozriem po okolí, akých tam vidím chalanov vo veku tých charakterov, len ťažko si môžem predstaviť, že by oni niekedy dokázali vytvoriť organizované spoločestvo a žiť aj napriek nepríjemnému pocitu, neustálemu strachu z rmutov (taká srandička, doteraz mi je z toho zle) a tak celkovo. Potom ale príde dievča - vôbec prvé - a svet ide do sračiek. Tá baba mi mimochodom prišla ako zdarilá metafora na Pandorinu skrinku. Príbeh je priamy, na nič sa nehrá a v rámci situácie vám ani nelezie na nervy. Úplne sa dokážete zžiť s Thomasom, ktorému nič nechcú povedať, autor dáva dosť priestoru aj pre vás , aby ste si utvorili v hlave nespočet vlastných teórií, a prisahám niektoré slová vám budú vŕtať v hlave. Popri bojovnosti hlavných postáv, spádu príbehu, ktorý drží a graduje tempo až do konca, z ktorého sa nejednému chce jačať, musím tiež vyzdvihnúť slang, a dialógy, ktoré postavy vedú. Dodáva to neskutočnú dynamiku a celý svet to robí reálnejším. Dialógy a výrazy ako plopák, čón, baža...atď. som si vyslovene užívala. Organizovanosť tej skvazdy ma dostávala do kolien. Skoro som nevedela zaspať a príbeh samotný som prečítala za necelé dva dni. Často sa mi chcelo jačať, cítila som silný pocit znepokojenia a bola som napätá ako struna. Jo a asi som pri jednej scéne vypustila pár sĺz a potom o pár hodín nato som si išla vytrhať vlasy z konca, ako som už spomínala vyšie. Som proste mimo. Táto kniha je priama. Svižná, znepokojujúca a úplnými "banalitami" (už spomínaný slang, a tradično - netradičné využitie postapokaliptického žánru stavia túto knihu na úplne inú a vyššiu úroveň. Divergencia aj Hry o život sa môžu strčiť, toto je pre mňa ten najlepší frasácky mordor z žánru dystópie za dlhé obdobie.) oplývajúca vec. Tú knihu som na konci vážne chcela prehodiť von oknom. To tempo je dychberúce. Najobľúbenejšie postavy: Newt, Thomas, Chuck. Dialógy nemajú chybu sú vďaka vlastnému slangu tak nádherne osobité, že už len zato by som strieľala v hodnotení vysoko. Už len dodám, že tiež sa cítim akoby som ubehla maratón v labyrinte zatiaľ čo ma "bezdôvodne" chceli dojebať nejaké fakt totálne nechutné bestie a vôbec ako môže byť niekto taká sviňa, že pošle deti na také miesto? Všetko súvisy s niečim. Väčším. Tešte sa, čóni, bude to jazda (áno, teraz už mám problém ten slang nepoužívať). Myslím to vážne, frasáci. Tú knihu si prečítajte (ja sa idem zatiaľ pozrieť či nedojebali film).

Túto knihu som čítala v češtine, ale aj tak bola podľa mňa úplne úžasná. Dej bol napínavý, nedalo sa od nej odtrhnúť, ale najviac z celej knihy sa mi páčil slang, akým rozprávali Placeři. V každom prípade, každému odporúčam prečítať si Labyrint: Útěk. Ak ste už náhodou videli film a moc sa vám nepáčil, nenechajte sa odradiť. Síce je aj film super, na knihu jednoducho nemá. V knihe je totižto omnoho viac zaujímavých detailov a celé rozuzlenie je podľa mňa vo filme mierne odfláknuté. Ja osobne, sa už veľmi teším na čítanie pokračovania.