Metalurg Pomstitelia

Podržte si klobúky! Táto kniha je naozaj vynikajúca akčná jazda. Plná ocele nad zemou, na zemi aj pod zemou. Pri jej čítaní budete cítiť oceľový prach v očiach aj ústach, s jej hrdinami budete stále utekať v podzemných oceľových katakombách. Zem sa totiž zmenila. Ovládli ju Epici – ľudia, ktorí sa zmenili a majú nadprirodzené vlastnosti. Zabíjajú bez mihnutia oka a ich je len veľmi ťažko zabiť, nemajú morálku ani svedomie. Vlastne to už nie sú ľudia, sú to monštrá, ktoré ovládajú mestá v Nespojených štátoch Ameriky. Zabíjajú Epici preto, lebo úžasná moc ľudí kazí a oberá ich o zodpovednosť? Alebo preto, že Katastrofa dala nadprirodzenú moc iba zlým ľuďom? Dej sa začína v banke. Malý osemročný David s otcom tam prišiel vybavovať pôžičku. A stal sa svedkom boja dvoch Epikov – Nekroskopa a Metalurga. Ten prvý prehral. Davidov otec je veľký optimista a verí, že Epici spasia ľudstvo. Lenže práve Epik – metalurg ho zabije jeho vlastnou zbraňou pred Davidovými očami. Ten sa celý vystrašený nezmôže na nič, len vidí vraždenie v banke, Nekroskop ľudí odparuje a Metalurg všetko mení na oceľ. Je však aj svedkom niečoho, čo nikto nikdy nevidel. Jeho otec zraní pod okom inak nezraniteľného Metalurga. Záchranárom sa ho podarí dostať zo zničenej banky. Nečaká na ošetrenie a uteká. Má šťastie. Metalurg totiž zrovná celú banku aj jej okolie so záchranármi a všetkými ľuďmi, so zemou. Nechce, aby prežil chlapec, ktorý ho videl krvácať. Ten však jediný prežije a nasledujúcich 10 rokov nerobí nič iné, len sleduje Epikov a zbiera o nich informácie, aby mohol zabiť Metalurga. Tak sa pri jednej akcii zapletie s Pomstiteľmi, skupinou ľudí, ktorá zabíja Epikov. Za dosť kurióznej situácie sa stane ich členom a oni využijúc jeho poznámky a vedomosti , začínajú plánovať útok na Metalurga. Dej je situovaný do prostredia ocele, bez prírody, stromov, bez slnečného svetla. Ľudia sa delia na tých čo žujú nad zemou a pod zemou, ich podmienky sú odlišné, ale strach z Epikov veľký. Paralela s našou dobou – mobily v knihe patria k životu. Ľudia žijú hoci aj v brlohu bez vody a elektriny, ale mobil na zábavu má každý. Hlavné postavy – okrem Davida -nie sú až tak opísané – najmä Tia – o nej sa dozvieme len veľmi málo. Niektoré sú viac-menej opísané cez to, čo robia a ako to robia. Ale mne najviac učarovala postava Codyho, jeho „hlášky“ sú písané s veľkým vtipom. „Hlášok“ sa však v knihe nájde viac, ako keď bzučanie pripomína hopkajúcu práčku plnú šimpanzov, ktorí mali epileptický záchvat :-) Nie je tu núdza o prekvapenia, tak trošku sa mihne aj láska, či skôr náklonnosť medzi Davidom a a Megan, načne sa zložitý vzťah medzi Tiou a Profesorom. To všetko za šialeného, rýchleho tempa deja knihy, ktorý letí tak rýchlo, ako David „tenzorom“ mení oceľ na prach. Až príde deň, keď Pomstitelia vyzvú na súboj Metalurga, keď predtým zúfalo hľadajú jeho slabú stránku. Vsadia všetko na jednu kartu, niektoré podmienky nastavia ako vtedy v banke, keď zahynul Davidov otec a boj môže začať... Ako skončí a aké tajomstvo vypláva na povrch, to sa už dočítate v knihe. Priznávam, mám zlú vlastnosť – neodolám a keď si z akejkoľvek knihy prečítam nejakých prvých 100 strán, tak si potom prečítam aj posledných asi 20. Aj napriek tomu, že som vedela ako to skončí, knihu som prečítala „na jeden dúšok“. Je rýchla, akčná, nápaditá, dobre sa číta. Veľmi dobrý preklad a oceňujem aj obal (škoda že je v brožovanej väzbe). Neviem sa dočkať pokračovania, ktoré už spisovateľ píše. V knihe sa mi veľmi páčila jedna myšlienka, ktorú povedal David, že ak sú Epici obrazom toho, čo by sme robili so získanou mocou, bude lepšie, ak žiadnu moc nezískame. Určite si od neho prečítajte aj knihu Ritmatik (vyšla v tomto roku a tiež by mala mať pokračovanie) - ktorá sa mne osobne viac páčila. Bolo tam menej akčnosti, ale viac tajomnosti a záhad.

Bolo to úžasné!

Môj pôvodný komentár nejde pridať. Preto ho tvrdohlavo prepíšem: Moje pocity asi do takej 37. kapitoly by sa dali zhrnúť: Neskutočne akčné, to áno, ale nemá to také to čaro, atmosféru a dušu ako Ritmatik, asi tomu nakoniec dám tri hviezdy. Hm. Povedzme, že nikdy som sa viacej nemýlila. Páči sa mi, že to nie je prvoplánové, odzrkadľuje to presne to nad čím premýšľam počas pozerania reprízy akčného filmu v nedeľu po obede: Čo tí ľudia? Prečo sú superhrdinovia vlastne dobrý? A ekonomické dôsledky tých škôd? Ha - ló? Okoreňme to všetko úžasným plánovaním, akciou, ktorá nakope zadok najlepším akčným filmom s prehľadom a epickým koncom, neskutočnou porciou odhalení na konci. No...odhalení...ehm. Veď prečítaj a budeš vedieť ako to myslím. A oceňujem Davidove "čínske" slovné hračky (kto prečíta ich znenie pochopí, v tom napätí a pochmúrnu, to fakt dokáže odľahčiť situáciu ako aj úplne zabiť napätie. Tak som sa už dlho nesmiala chlapče :D Iba on dokáže tak zabiť nervydrásajúcu scénu tým, že sa vytasí z úplnou štylistiskou hovadinou, čo má byť metafora, prirovnanie alebo čo.) Najobľúbenejší hrdina: Profesor / David, Najviac what the hell dejová línia: "No veď vieš, tá oná...vlastne jej to ani moc neveríš ale tak asi z nej bude roh hojnosti, čo sa informácií týka ešte asi do konca trilógie" Naj záporák: Nox. Predostrenie niektorých informácií: "Still loading" , šoky na epickej márovačke na meter štvorcový: "Není miesto, ľudia! Kryte sa! Čo sa to...?!" *vykašliava oceľový prach*

Super kniha! Príbeh bol napínavý od začiatku do konca. Najlepší zo všetkého bol koniec, ten som len tak "zhltla". Už sa teším na ďalšiu časť.