Nejasná správa z planéty opíc

Tragický príbeh človeka, ktorý sa napriek veľkému zraneniu nedočkal primeranej lekárskej pomoci, lebo nevedel nájsť preukaz poistenca, by sa dal odbiť ako ľudske´ zlyhanie jedne´ho leka´ra. Ale je to hlbši´ proble´m. Jeho podstatou asi fakt nie su´ peniaze, ani to, že zdravotni´ctvo ich si´ce zožerie mimoriadne veľa, ale v jeho ra´mci ich najviac zožeru´ pijavice, ktore´ sa nás za tie roky prisali a ktore´ pre kvalitu zdravotnej starostlivosti nemaju´ žiadnu pridanu´ hodnotu. Podstata spoači´va v tom, že ľudia u´plne stratili dôvody, prečo by sa na tento šta´t mali v čomkoľvek dôležitom spoliehať. Zomrel človek, ktorý mohol žiť, ale nežije, pretože desaťročia prispievania do spoločne´ho mešca mu šta´t oplatil ľahostajnosťou. A´no, aj šta´t, nie len ten konkre´tny „ľudský faktor“. Ako? Tak, že hoci vybera´ čoraz viac peňazi´, priji´ma čoraz viac predpisov, uklada´ čoraz viac bremien a pýta si čoraz viac kontroly nad našimi životmi, nijako sa netra´pi tým, ako ten bič plieska na konci. Toľko je parazitov, toľko čiernych pasažierov, že pohyb v priestore verejných služieb – u´radmi počnu´c, škôlkami pokračuju´c a ambulanciami končiac – je ako chôdza po mi´novom poli. Nikdy neviete, či budete mať šťastie alebo smolu, či vojdete do spra´vnych dveri´, či natrafi´te na spra´vny štempeľ, na spra´vne tlačivo, či na opačnom konci bude človek, pre ktore´ho ste platiaci za´kazni´k, alebo človek, pre ktore´ho ste stra´nka. Pacient alebo poistenec. Občan alebo obeť. S peniazmi to fakt nema´ veľa spoločne´ho. Skôr s tým, že sme ten spoločný priestor prestali vni´mať ako spoločný ako miesto, kde si ma´me byť vza´jomne na prospech, ale vidi´me ho ako miesto pre dav, kde sa treba tlačiť, rozháňať lakťami a drať sa dopredu, lebo kto sa nederie, tomu sa neujde. Mimo rodi´n a priateľských vzťahov už od seba očaka´vame len to najhoršie a aby sme sa vyhli sklamaniam, na to najhoršie sa vopred pripravujeme. Bonbonie´ry, koňaky či oba´lky nie su´ symbolmi našej vďačnosti, ale strachu, že bez nich nič nebude. Nič z toho, čo sme si predplatili.