Sledoval som Dubčeka

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Prekliatie uličiek pri Dubčekovom dome pre sledovanie potvrdil aj jeden hmlistý jesenný deň. Skoré ráno s charakteristickým tichom vilovej štvrte vtedy intímne dopĺňala hustá hmla ako diskrétny závoj.

Pokoj ešte ospalej ulice sme niekoľkokrát vyrušili vystupovaním z auta a utieraním predného skla. Bezvýsledne. Akoby to búchanie dverami malo byť jediným efektom. Blížil sa okamih, keď Dubček zvyčajne vychádzal z domu. Mali sme obavu, či za týchto podmienok budeme vedieť rozoznať osoby kráčajúce dolu Mišíkovou a v jednej z nich spoznať Esera. Čas napredoval. Dvaja chodci už okolo prešli.

Skôr sme ich počuli, ako videli. Nebolo iné riešenie, len sedieť a uprene pozorovať tých pár štvorcových metrov asfaltu a v hmle sa snažiť spoznať Dubčeka. Kolega zanadával, použil nepublikovateľné slová a k nim dodal: „A ešte k tomu, do riti, ten Šaňo asi zaspal a zmešká do práce.“ Ponúkla sa mi jediná odpoveď: „Možno nemešká, môže byť už dole pred Bielym domom.“

To už som bol odhodlaný vystúpiť z auta, jednoducho sa postaviť na ulicu a fajčiac cigaretu sa pozrieť do tváre každému, čo tade prejde. Veď bola hmla, tak čo?

A vtedy sa stalo to, čo sa nemalo. Kolega za volantom ešte dobrosrdečne skríkol, aby som sa nikam nehrabal, keď sme zbadali mužskú postavu kráčajúcu dolu ulicou. Bol to on. Neviem, či z rozpakov, v zmätku, alebo len náhodou zavadil rukou o páčku ovládania vonkajších svetiel a omylom na sekundu zapol diaľkové svetlá. Volá sa to svetelný klaksón.

Bolo to strašné. Dubček dostal plný a presný zásah. Tichom ulice sa ozval jeho mohutný výkrik: „Čo vysvecujete, vy somári, nevidíte, že som to ja?“

Po dvoch krokoch sa zastavil a smerom k zdanlivo mŕtvej škodovke opäť zakričal: „Keď ste slepí, choďte robiť niečo iné.“ Jeho hnev bol viac ako oprávnený. Úprimne a s poľutovaním sme si to po chvíli priznali, keď poľavil náš úľak. Mrzelo nás, čo sa stalo.

Dlho sme na túto príhodu spomínali a boli sme radi, že sa Alexander Dubček nikomu nesťažoval. Bola by to zachytila ploštica a ponosy by sa boli bývali objavili v prepise odpočúvania a hlúpe vysvecovanie do očí pri jeho zachytávaní by zhodnotil niekto iný. A inak ako Dubček!