Africký príbeh lásky

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Jedného dňa sa Raru a Punda hrali pri rieke Voi. Eleanor náhle zastala a roztiahla uši. Vťahovala pachy, ktoré prinášal vietor. Aj Ali zastal, zvedavý, čo cítila Eleanor. Pod vysokými stromami za meandrom rieky postávali supy a ozývalo sa odtiaľ slabé klopanie. Eleanor so záujmom niekoľko minút stála a načúvala, potom sa rozhodla, že sa tam pôjde pozrieť. V tichosti spolu s Alim zabočili za meander. Dvaja muži tam odsekávali kly z lebky nedávno uhynutého slona, a pritom ostražito sledovali skupinu divých slonov, ktoré viedla stará samica a pomaly sa k nim približovala. Muži, zamestnaní sekaním a sledovaním slonov, si vôbec nevšimli, že sa blíži aj Eleanor, až kým nezatrúbila. Ali zakričal: „Simama!“ – čo znamenalo nehýb sa. Obaja pytliaci skoro zamreli od ľaku, že ich prichytil. Bezradne hľadeli na slona s vystretými ušami a so vztýčeným chobotom. Potom sa objavili aj nosorožce Punda a Raru, za nimi byvoly a pštrosy. Pytliaci od strachu padli na kolená a prosili o milosť. Ali, vždy veľmi odvážny, zrazu zistil, že divé stádo sa dalo na ústup a nechalo všetko naňho a na naše siroty.
Eleanor si zatiaľ opatrne prezerala mŕtveho slona, prechádzala mu chobotom po lesklých kloch. Položila jednu nohu na lebku, uchopila kel a s praskotom ho vytrhla. Potom ním zamávala vo vzduchu a hodila ho hlboko do buša. To isté urobila s druhým. Hoci žila v útulku, chápala, že tu leží obeť prenasledovania jej vlastného druhu v prírode. Pokiaľ viem, bola to prvá mŕtvola slona, čo videla, okrem svojej matky, ktorú si asi nepamätala, pretože bola príliš malá. Premýšľala som, ako vedela, že kly treba odtrhnúť od lebky, a čo si asi myslela. Bolo jasné, že jej sloní mozog je obdarený zdedenými inštinktmi prežitia, naprogramovanými asi už od narodenia – inštinktmi prežitia.