Rieka s nami a rieka v nás: Stretnutia pri rieke od Aleny Považanovej Němcovej

Podobné vety zaujmú najmä čitateľky, ktoré po zložitých peripetiách dňa chcú nájsť zabudnutie v ľúbostných príbehoch, očakávajúc záverečný happy-end. Život však taký nebýva... Pohybuje sa ako sínusoida, prináša rôzne zvraty, nečakané situácie, sklamanie, ale aj obnovenú nádej, ba niektorým aj lásku až za hrob. Je to možné? Takúto love-story prelínajúcu sa s live-story prináša knižka Stretnutie pri rieke. 

Hlavná ženská protagonistka márne, no o to intenzívnejšie túži po láske, lebo tá v jej viacročnom manželstve už celkom odumrela. Navyše s istotou vie, že už skoro sa na večný odpočinok poberie jej matka, čaká ju teda iba pustý život. Hľadá tiché zákutia pri rieke a únik v rozjímaní o Bohu. Rieka sprevádza autorku v jej úvahách, a napokon prinesie aj novú nádej (dej a ilustrácie sú situované do bystrických zákutí okolo Hrona). Ako v rozprávke objaví sa dávna láska, muž jej snov, spája ich nielen podobný osud. Rieka sa potuteľne usmieva na šťastie dvoch ľudí, ktorí už precítili prázdnosť citov v otupených vzťahoch, pochopili ohraničenosť života. Obaja vyriešia formálne prekážky ich nefunkčných zväzkov a zdalo by sa, že už môžu žiť v šťastí, až pokým ich smrť nerozdelí – tá však prichádza príliš skoro. Tu končí love story a začína live-story. Po prekonaní infekčnej pliagy (z náznaku o rúšku je jasné, o akú pandémiu ide) sa však u partnera prejaví ťažké ochorenie – diagnóza najhoršia, a prognóza? – nanajvýš štyri mesiace života.

V knihe sa prelína niekoľko rovín. Reálne situácie sú približované s humorom, napr. hľadanie parkoviska: „... pošťastilo sa mi nájsť zaprášený štrkový pľac za zimným štadiónom. Navyše mal bonus – bezplatné parkovanie, a najmä osudové stretnutie.“ S nadľahčením opísané pasáže (tréningy v posilňovni, snaha o kultivovanie tela a kulturistický žargón) vnášajú do textu dynamiku, čo je v prekvapujúcom kontraste s vnútorným vývinom postáv a ich hlbokým záujmom o Písmo sväté. V boji s chorobou hľadajú útechu pod záštitou Panny Márie, púť do Medžugoria sa však už nekonala.

Autorka bez predchádzajúcich literárnych skúseností prekladá čitateľkám svoj debut v podobe denníkových zápiskov zúfalej ženy – vety splietané do jednoduchých vetných reťazcov nadväzujú pravidelne ako korále v náhrdelníku, ten sa však nečakane pretrhne. Intímna výpoveď hlavnej protagonistky je inšpirovaná reálnym životným príbehom autorky. Namiesto epilógu je tento rozsahom neveľký životný príbeh ukončený Hymnusom lásky (1 Kor. 13), pretože „... zostáva viera, nádej a láska. Ale najväčšia z nich je láska.“

Copyright © 2022, Hedviga Kubišová