VOX

Článok: VOX © Literama.sk, 13.8.2020

Dystopický príbeh, ktorý sa odohráva v (ne)ďalekej budúcnosti. Fikcia alebo niečo, k čomu môže naozaj dôjsť?

Publikované 13.8.2020
© Literama.sk: Autorsky chránený materiál

Na prebale tejto knihy je napísané: Predstavte si svet, v ktorom môžete vysloviť iba sto slov denne. Keď som začala čítať, tak som si to chcela predstaviť. Ťažké na predstavenie, nie to ešte dodržať.

V tomto príbehu sa americká vláda rozhodla, že ženy nesmú túto hranicu prekročiť. A to sa týkalo aj malých dievčatiek. Všetky ženy dostali na ruku uzamknutý náramok, ktorý im slová rátal. Ak bol limit prekročený, nasledoval bolestivý trest v podobe elektrického výboja. Viete si predstaviť malého človiečika - dievča, ktorý objavuje svet, že sa nemôže pýtať? O to ťažšie sa číta o matke, ktorá nemôže na dobrú noc svojim deťom povedať, že ich ľúbi, alebo prečítať im rozprávku, opýtať sa čo nové v škole, lebo svoj limit už vyčerpala. To nebolo všetko. Vláda (muži) na čele s reverendom Carlom to dotiahli „do dokonalosti“. Zakázali ženám zamestnanie, vzdelávanie, znakovú reč aj písanie, ženy nemohli mať svoj účet, nesmeli otvárať poštu, ktorá bola, aj keď sa to týkalo priamo ženy, adresovaná len mužom. Žena mala byť len doma, starať sa o domácnosť a mlčať. Muži si vysnívali svoj sen o „čistých“. A v rámci neho tých, čo sa priečili, nežili podľa ich predstáv, zatvárali do pracovných táborov. Potom to už rozšírili aj na homosexuálov.

Hlavná hrdinka knihy Jean McClellanová je uznávaná vedkyňa, ktorá sa práve zaoberá poruchami reči v súvislosti s ochorením mozgu. A zrazu je z nej žena v domácnosti so 100 slovami na deň. Má tri deti, dvoch chlapcov, ktorí rozprávať môžu a 6-ročnú dcéru, ktorá náramok má. Všetko okolo nej sa začína meniť. Aj správanie jej najstaršieho syna, ktorému sa celkom páči myšlienka „čistej rasy“ a celkom si osvojil aj to, že ženy majú mlčať a byť len v domácnosti. Zrazu v tom tichu len so svojimi myšlienkami začína prehodnocovať všetko, čo zažila. Hľadá východisko. To príde, ale také nečakané. Vláda „čistých“ ju potrebuje. Ako odborníčku na poruchy reči v súvislosti s poruchami mozgu. Prezidentov brat má totiž v tomto smere problém. Ona má nájsť liek. „Za odmenu“ jej dajú dolu náramok, aj jej dcére a Jean sa vracia do práce. Po splnení úlohy jej náramok vrátia. Lenže skutočnosť je úplne iná. Jean sa nechce stať súčasťou obludných plánov a začína hľadať spojencov.

Dystopický príbeh kdesi v (ne)ďalekej budúcnosti. Ale začína sa normálne, v dobe akú aj my teraz žijeme. Nepríde žiadna pohroma, vojna, uragán, vírus. Nie. Príde len nejaký muž, ktorý začne systematicky „vymývať mozgy“ ostatným mužom a opiera to o náboženstvo, ktoré vraví, že žena sa má starať o domácnosť, deti a muža. A opakuje to tak dlho, až to začnú všetci brať ako normálnu vec. A keď teda už tá žena bude plniť tú úlohu danú jej Bohom, tak načo má pri tom hovoriť, mať vlastný účet, čítať, vzdelávať sa? To jej predsa netreba. Muž bol ten vyvolený, ktorý bude o všetkom rozhodovať. Žena má len plniť svoju úlohu, bez slova. Lenže selektuje sa ďalej. „Nevyhovujúci“ sa eliminujú. Vytvorí sa čistá rasa. Čo je ale čistá rasa? To, čo niekto určí. Nebezpečné, fanatické, zvrátené. Tento príbeh, čo ako vymyslený, mi pripomína to, čo sa deje teraz u nás v politike. Zasahovanie náboženstva do života všetkých a určovanie, čo je normálne a čo už nie. Začína sa to postupne, pozvoľna, nenápadne. Prejde im prvý úspech a budú pokračovať. Že mám bujnú fantáziu? Možno. Ale aj tu sa to presne takto začalo. Ani tu hlavná hrdinka neverila, že môže k tomuto dôjsť. A popritom by stačilo tak málo, nechať každého žiť tak, ako mu to vyhovuje. Samozrejme v rámci spoločenských noriem, ktoré ale nebudú založené na žiadnom náboženskom základe.

Páčila sa mi hlavná postava Jean, ako to všetko prežívala. Niektoré pasáže sa čítali naozaj ťažko. Voči niečomu by som mala výhrady, aj voči tomu rýchlemu a pomerne „odfláknutému“ ukončeniu. Dala by som jej štyri *, ale vzhľadom k myšlienke a k tomu, ako mi korešpondovala s tým, čo sa teraz deje nielen u nás, ale aj vo svete, si zaslúži plný počet. Viem, že mnohí sa na tento druh literatúry pozerajú cez prsty. Tento príbeh si ale prečítajte. Urobte si názor. Už aj preto, lebo sa máme dobre, máme svoje práva a sme na určitej civilizačnej úrovni. Nedajme si ich vziať. Lebo je to ľahšie, ako si myslíme. Napríklad stačí na to aj len pár poslancov v parlamente.

Po prečítaní dobrých kníh mávam rôzne pocity a dosť dlho aj vo mne rezonujú ich príbehy. Ale už sa ani nepamätám, kedy som mala taký pocit horkosti, ako pri tejto knihe.

Odporúčam prečítať.

Copyright 2020 © Božena Hideghétiová

Publikované 13.8.2020
© Literama.sk: Autorsky chránený materiál

Kniha: Vox - Predstavte si svet, v ktorom môžete vysloviť iba sto slov denne. - 1. vydanie - Christina Dalcherová

Vox Predstavte si svet, v ktorom môžete vysloviť iba sto slov denne.

SVK Slovensky 2019/04Christina DalcherováIKARRomány a novely

Vypredané

5.0 z 5.0
NEDOSTUPNÉ
2,89