Stratený muž

Thriller od Jane Harperovej Stratený muž je veru veľmi dobrá kniha. Nádherný príbeh. Asi od polovice knihy som ju nemohla prestať čítať. Skončila som po polnoci. Zavrela ju a ešte asi štvrť hodiny som pozerala na obálku a snažila sa v hlave zrovnať myšlienky.

Vynikajúce, strhujúce čítanie. Výnimočné. Iné. Tento príbeh si nezaslúži, aby som prezradila o ňom niečo viac. Treba si ho prečítať a rozuzlenie naozaj predýchať. Koniec je ako pád meteoritu, nikto ho nečaká a je šokujúci. Ale aj neuveriteľne bolestivý. Odohráva sa v horúcom vnútrozemí Austrálie. Malá komunita ľudí žijúca na pokraji púšti aby prežila má svoje vlastné prísne pravidlá, ktorých porušenie trestá. V okolí malého mestečka sú roztrúsené dobytkárske farmy, na oplotených tisíckach kilometrov štvorcových sa pasie dobytok, ktorý je viac diví, človeka vidí málokedy. Na jednej takejto farme žije rodina, ktorej osudy jednotlivých členov sledujeme. Veľmi pekná je hlavná postava Nathana. Napriek tomu, že postáv v knihe nie je veľa, ich vnútorný ale aj vonkajší život je bohatý. Atraktívne prostredie príbehu mu dodáva tajomno. Okrem strhujúceho príbehu sa dozvieme viac o tom, aké pravidlá ľudia dodržiavali, aby prežili. Pri teplotách nad 40 C bolo nebezpečné pohybovať sa po vonku. Ak z farmy šiel niekto autom mimo, zapísal sa do zošita kde ide a kedy príde. V klasických terénnych autách, ktoré nemali skoro žiadnu elektroniku, kvôli červenému prachu a piesku, ktorý bol všade, si všetci nosili so sebou zásoby vody a jedla na niekoľko dní pre prípad, že by sa niečo stalo. Ak sa pokazilo auto mali zásadu nevystupovať z neho a čakať na pomoc. Na to bol dobrý ten zošit. Inak by sa pomoci nedočkali. Mobily tu veľmi nefungovali, len vysielačky. Veľa turistov a cudzincov zomrelo len preto, lebo sa vybrali peši do neznáma. Na farme elektrinu vyrábal generátor, ktorý na noc vypínali. Pri dome bola veľká chladiareň so zásobami jedla na niekoľko mesiacov. Všetci vedeli dopredu povedať, čo budú jesť. Aj keď tu vládlo vražedné teplo a sucho, tak raz za čas prišli záplavy zo severu, ktoré už aj tak osamotené farmy odrezali od sveta. Bolo napríklad zaujímavé, že v oblasti bolo veľa hadov. Ale domáci si dávali pozor. Boli zmierení s tým, že ak ich had poštípe, zomrú. Sérum bolo totiž veľmi drahé a v tom teple sa ťažko skladovalo. Bolo tam spomenuté aj to, že ešte donedávna vo vnútrozemí neprežil žiadny biely novorodenec. Bežnou chorobou ľudí tu bola rakovina kože. To sú len také drobnosti.

Prečítajte si tento príbeh. Spisovateľka je majsterka aj v opise krajiny. Aj keď to opisuje ako rozľahlú horúcu krajinu, ľudoprázdnu, opustenú a bez stromov, jej opisy sú krásne a neuveriteľne dotvárajú príbeh. Obrovský príbeh napísaný naozaj majstrovsky. Plný ľudskosti, strát, ale aj utrpenia. Ľudia tu žijú svoje príbehy bez zbytočných výdobytkov civilizácie, niekedy na pokraji prežitia. To ich formuje, aj ich zmysel pre spravodlivosť.

VEĽMI, VEĽMI znamenité. Prečítajte si knihu, ponorte sa do červeného prachu Austrálie a tento výnimočný príbeh vás určite nadchne.

Od autorky si prečítajte aj jej knihu Sucho – jednoducho má obrovský talent a jej knihy sú zážitkom, na ktorý budete dlho spomínať. Oceňujem aj postavy v jej príbehoch. Aj tie, ktoré sú len doplnením deja, sú zvládnuté majstrovsky a nie je problém sa s nimi stotožniť a prežívať jej príbeh.

Copyright © 2020 Božena Hideghétiová