Tinta

Ja som v príbehu videla odstrašujúci príklad toho, čo spraví so spoločnosťou fanatizmus, túžba po ovládaní davov spojená s chorobnou túžbou po moci.

Leora žije v spoločnosti, kde sa všetko dôležité, čo sa stalo v živote človeka, vytetuje na jeho kožu. Ľudia hrdo vystavovali svoje tetovania, aby si ho všetci mohli prečítať. Lenže takto sa vytetovalo, aj keď bol niekto zlodej, alebo niečo spravil. Keď potom človek zomrel, stiahli ho z kože, spravili z nej knihy a túto dali rodine, ktorá z nej potom čítala. Tým sa všetkým zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudlo. To bolo pre ľudí to najhoršie, čo sa im mohlo stať, keď sa na človeka zabudlo. Ale bola ešte jedna vec, ktorej sa ľudia báli, ale už ju poznali len z rozprávania. Ak niekomu vytetovali vranu. To znamenalo, že po smrti zostal zabudnutý, z jeho kože sa nespravila kniha a nikto ho nečítal.

Leora sa chce stať tetovačkou, čo sa jej aj podarí. Zomrie jej však otec a jej život sa začne rúcať. Zistí, že svojho otca ani nepoznala, vlastne nepoznala ani svoju matku. Zisťuje, že aj netetovaní ľudia, ktorí sú podľa starostu mesta najväčšou hrozbou pre ich usporiadanú spoločnosť, sú vlastne mierumilovní, len prečo by mali chodiť označení? Oni si predsa len chránia svoje súkromie. Leora stráca istotu, ktorú mala, nevie, čomu má veriť. A to ešte aj hrozí, že kožu svojho otca nedostane a on ostane zabudnutý...

Tetovanie ľudí mi pripadalo ako označenie. Všetci o sebe vedeli všetko. Nikto nemal tajomstvá. Tí, čo vládli spoločnosti ich takto ovládali. Všetci čo boli iní, boli nepriatelia a bolo ich treba zničiť, nerozprávať o nich, zabudnúť na nich. Jednofarebné vnímanie sveta, kde sa potláčala sloboda myslenia jednotlivca a odlišnosť bola hrozba.

Odporúčam prečítať.

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová