Abby Geniová: Strážci světla

Výborný psychologický triller v nezvyčajnom prostredí a s malým počtom postáv. Ale neuberá mu to na napínavosti. Práve naopak. Autorka si za prostredie pre svoju knihu zobrala skutočné Farallonské ostrovy, ktoré sú vzdialené okolo 50 km od ľudnatého San Francisca. Nie je lepšieho porovnania pre ukázanie obrovskej samoty a opustenosti ostrovov, ktoré sú prísnou prírodnou rezerváciou a vstup na ne je len na zvláštne povolenie. Nie sú trvale obývané. Je to pár zvetraných žulových skál trčiacich z búrlivého mora. Na najväčšom ostrove sú dva stromy, maják a ich rozloha je spolu pár km². Nie je tam signál a pravidlá sú prísne. Loď s potravinami, potrebnými vecami a poštou prichádza raz za dva týždne, ak to dovolí počasie, ktoré tú tiež nie je ukážkové. 

Dve ženy a štyria chlapi – biológovia žijú v starej stanici bez možnosti väčšieho súkromia, bez signálu, mobilu, internetu. K nim pribudne hlavná hrdina Miranda, ktorá je fotografka prírody. Starousadlíci ju privítajú rozpačito. Neveria, že tie podmienky vydrží dlho. Ale Mirande vyhovuje samota a prostredie a život sa postupne ustáli. 

Ostrovy sú zaujímavé tým, že s meniacimi sa ročnými obdobiami sa menia aj jeho prirodzení obyvatelia, ktorí ostrov ovládnu. Sú to žraloky, vtáci, tulene, veľryby a ostrov je aj zamorený myšami.

Je zaujímavé sledovať ako sa vyvíjajú vzťahy medzi jednotlivými postavami. Aj keď sa niektorí neznášajú, nemajú kde utiecť, musia spoločne žiť a spolupracovať. Bývajú v jednej malej starej chate, počujú sa, nemôžu sa navzájom vyhnúť ani ignorovať. Jediným východiskom je zostať a prispôsobiť sa, alebo to zabaliť a najbližším trajektom odísť. 

Ale aj v takomto prostredí ľudia majú svoje tajomstvá. Alebo skorej si len myslia, že to ich tajomstvo nikto nepozná. Väčšina postáv do tohto nehostinného opusteného prostredia utiekla pred niečím z pevniny. Robia si svoju robotu, sú to fanatici vo svojich odboroch. 

Dni plynú. Pokiaľ sa niečo nestane, čo všetko zmení. Jedného z biológov nájdu mŕtveho na pobreží. Príde polícia, ktorá to vyšetruje. Po tejto udalosti sa zmení aj život na ostrove. Pribudne ďalšia nehoda a ďalšia tragická smrť.  

Naozaj výborný príbeh. Veľmi dobre napísaný s krásnymi postavami. Páčila sa mi postava Mirandy, sympatický bol aj Mick a veľmi sa mi páčil Galen, ktorý bol čosi ako vedúci stanice. To bol naozaj biológ, ktorý sa vo všetkom držal zásady: pozoruj-nezasahuj. Povedal jednu peknú myšlienku: „...největší iluzí lidského života je pocit, že stojíme mimo přírodu – že nejsme součástí potravního řetězce, že nejsme zvířata.“ 

Dozviete sa o niektorých zvykoch zvierat, aj o tom, že ak ostrov pokryjú čajky, vôbec to nie je romantické a ak chcete prežiť musíte chodiť opatrne a s prilbou na hlave. Je to veľmi pekne popísané a poprepájané s osudmi ľudí. 

Skoro celú knihu som rozmýšľala, prečo ten názov - Strážci světla. Až ku koncu to je krásne vysvetlené. Vlastne všetko so všetkým súvisí a aj úplné maličkosti tu majú svoj veľký význam. Výborné čítanie, má spád, napätie, tajomno, primerane brutality v ľudskom aj zvieracom svete, veľa informácií o prírode, nechýbajú prekvapivé zvraty – majstrovsky skĺbené. 

Odporúčam prečítajte si ju. A tiež odporúčam, nájdite si na nete fotky Farallonských ostrovov.

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová