Čo je ľudské

Nezaradila by som túto knihu do čistého krimi. Vyšetrovanie tu je len ako súčasť iného príbehu. Alebo skorej viacerých surových a krvavých príbehov, ktoré sa rozbiehajú nezávisle, aby sa potom spojili do jedného.

[POZOR! Recenzia môže obsahovať spoilery]

Je to už tretia kniha o policajtovi Oddovi Singsakerovi, ktorý je ale mimo službu zo zdravotných dôvodov. Chvíľu mi trvalo, kým som si spomenula, kto s kým a prečo, a potom mi dosť prekážalo, že autor jednotlivé príbehy písal v časových sledoch k hlavnej udalosti, ktorá príbehy prepojila. Bolo to päť dní predtým, ako sa to stalo..., týždeň predtým, ako sa to stalo..., dva týždne potom, ako sa to stalo, asi tri týždne predtým...

Nejde tu o vyšetrovanie, ale o asi tri línie samostatných príbehov – dvoch vysokoškolákov, ktorí na žúrke u miestneho bossa ukradnú pol kila kokaínu a spustí sa šnúra násilností, keď si to okradnutý dá „hľadať“ cez vymáhača Svinga, ktorý ide hlava-nehlava. Je zaujímavé, že ten to ale považuje za svoju prácu. A robí to len popri svojej robote. Tu sa príbeh vymáhača rozbieha ešte do ďalšej línie, keď sa dá nahovoriť na odstránenie muža a požiada ho o to mužova žena.

Ďalší príbeh je Oddovej ženy, ktorá sa k nemu vracia, ale po ceste stretne chladnokrvného zabijaka, ktorý ju začne prenasledovať. Príbehu nechýba akčnosť, surovosť, krv, aj postavy sú veľmi dobre opísané. Ale toľko rôznych dejových príbehov aby sa spojili v jeden, toto mi nevyznelo veľmi dôveryhodne. 

Nevyznelo presvedčivo ani to, že Sving za sebou nechával poriadne krvavé stopy a bolo ich veľa – ale akoby ich polícia prehliadala. Kniha je nabitá udalosťami, až mi tam chýbalo to vyšetrovanie. Prečítala som ju a odporúčam. Koniec zostal otvorený s námetom na pokračovanie a svoju úlohu tam zohrá práve Sving. 

Copyright © 2019 Božena Hideghétiová