Hřbitov nevěst

Kniha Hřbitov nevěst ma oslovila a vtiahla do deja hneď na začiatku. Možno aj pre prostredie, kde sa príbeh odohráva. Obrovská, rozľahlá ruská tajga na začiatku zimy. Nekonečné lesy, stále prítomný dážď, alebo mrholenie, hmla, ráno všetko pokrýva inovať. Krajinou sa  tiahne lesná úzkokoľajka, pozostatok na doby, keď v lesoch trestanci ťažili drevo. Drží pokope silou vôle, tak ako aj rušeň a studené vagóny bez svetla, ktoré po nej jazdia veľmi málo. Je to však jediné spojenie, ktoré v tomto kúte sveta existuje. Tajga pomaly pohlcuje aj úbohé osady, v niektorých ešte žijú, alebo skôr živoria ľudia. Osady sú zhluky rozpadávajúcich sa dreveníc, bez elektriky, bez ciest, ktoré sú vlastne len koľajami plnými blata. V týchto podmienkach ľudia prežívajú len vďaka tomu, že pijú. Všetci pijú a pijú všetko. Starci aj mladí, muži aj ženy žijú v neľudských podmienkach. Sú chudobní, nemajú nič, len holé životy. Žiaľ, aj na týchto chudákoch sa vŕšia tí, ktorí sú pri moci a pri peniazoch. Jazdia po rieke na rýchlych motorových člnoch na poľovnícke chaty, ktoré sú postavené pri rieke.

Hlavná postava tohto krimi príbehu český etnograf, ktorý študuje domáce obyvateľstvo a jeho zvyky, sa zamiluje do asi jedinej triezvej a normálnej dievčiny Mariny, ktorá prežíva sama v rozpadávajúcej sa drevenici. Stratila sa jej sestra, tak ako mnoho žien a dievčat v okolí. Milícia s tým nič nerobí, neprijíma oznámenia na nezvestné osoby a rodiny sú zúfalé.Potom sa nájde neďaleko poslednej stanice železničky masový hrob, v ktorom sú len ženské kostry, ktoré po okolí rozťahujú zvieratá. Zamilovaný hlavný hrdina chce Marine pomôcť nájsť sestru a vydá sa na naozaj nebezpečnú cestu do mesta. Všetci totiž vravia o tom, že ženy unášajú a nútia ich ku prostitúcii. Stretáva sa so skorumpovanou milíciou, ľahostajnosťou, prenasledujú ho holokrké gorily, navštívi masový hrob a príde na to, kto to všetko robí. Ale jeho zvedavosť a vypytovanie nezostane bez odozvy ani v tomto zabudnutom kraji. V tomto kúte sveta neexistuje žiadny happy end, žiadna budúcnosť, nie je tu nič okrem beznádeje, ktorú ľudia utápajú v alkohole.

Román je veľmi dobre napísaný v prvej osobe, rozprávačom je hlavný hrdina. Jeho meno sa nedozvieme. Priamej reči je tu veľmi málo, ale to knihe neuberá na atraktivite. Text je miestami až krásne poetický, ale vzhľadom k tragickosti príbehu, je aj krajina ponurá. Ako môže niekto používať ľudské bytosti ako jednorazové vreckovky? Použiť a zahodiť. Zvrátené, nepochopiteľné, veľmi tvrdé. Rusko je obrovská zem, ale aj tak. Pekným príkladom v knihe ja Míša, veľmi pekná (triezva) postava domorodého obyvateľa, ktorý žije ešte tradičným životom lovca a je spokojný. Prečo štátna moc chcela nasilu všetkým priniesť „civilizáciu“? Vytrhla ich z ich koreňov a potom ich nechala tak

Jedna veľmi pekná myšlienka v knihe vystihuje všetko:

Zlo bylo náhle všudypřítomné. To, co by mi před několika měsíci připadalo jako neskutečné, že někdo může někoho zastřelit jen proto, že mu nedal na láhev vodky, nebo že se někdo pověsí, protože zrovna někoho zabil a nechce se mu do vězení, se stávalo běžnou součástí života v tomto kraji světa zapomenutém bohy i soudruhy (kteří vyhnali bohy).

Autor - etnograf, má naozaj výborný štýl písania, taký ľahký. Má veľmi pekné, dynamické opisy. Napríklad veľakrát v texte spomína dážď, alebo mrholenie ale takým spôsobom, že to vôbec nepôsobí rušivo, že sa to opakuje. Z textu tiež cítiť, že mu je kraj a jeho zvyky veľmi blízke a pozná ich. Nemusí si vymýšľať, stačí opísať realitu. Zaujímavé sú tiež jeho opisy postáv, sú také realistické, stručné, skôr ich opisuje cez to, čo robia alebo ako sa správajú. Kniha má veľkú pridanú hodnotu. Veľa sa dozviete aj zvykoch ľudí – napríklad saunovaní, ako rozkladali oheň. Naozaj výborná, tvrdá a krutá. Užijete si dažďa, tmy, chladu, strachu, beznádeje. Vlastne v tejto knihe naozaj nie je nič pozitívne, okrem krásnej ruskej tajgy. Aj keď sa o nej píše ako o detektívke, ja by som ju do tohto žánru neradila. Je to príbeh, nie akčný, odohrávajúci sa v primitívnych podmienkach bez mobilov, rádia, televízie, internetu, elektriny, vodovodu, smutný príbeh krajiny, ktorá sa nestará o svojich ľudí. Páčil sa mi aj prebal knihy, hodí sa k nej. Prečítajte si aj záver knihy – Místo doslovu. Dva jeho posledné odstavce vystihujú veľa. 

Odporúčam prečítať, budete nad ňou dlho rozmýšľať.

© 2018, Božena Hideghétiová