Maskáčové príbehy

Dlhé desaťročia povinná vojenská služba menila chlapcov na mužov. Drsné prostredie, tvrdý vojenský výcvik, disciplína, šikanovanie, ale aj skúsenosti na nezaplatenie, priateľstvá na celý život a samozrejme nezabudnuteľné zážitky. 

Éra povinnej vojenčiny skončila pred vyše desiatimi rokmi. Poslední vojaci strihali posledné dieliky metra v decembri 2005. Teraz máme profesionálnu armádu a mladíci už nemusia strácať čas "vojenčením". (No, úprimne, niektorým by tvrdý vojenský výcvik a pevný režim veru nebol na škodu!)

O svete za "zelenou bránou" sú natočené filmy (často humorne ladené), vydané sú odborné publikácie, ale priblížiť vám tú naozajstnú atmosféru dokáže len rozprávanie tých, čo okúsili život v zelenom na vlastnej koži. 

Ak vás táto zelená téma zaujala, alebo ste boli jedným zo záklaďákov a chcete si zaspomínať, alebo ste tak trošku zvedaví, čo to vaši otcovia a starí otcovia "vystrájali", je tu kniha v zelenej obálke (ako inak) Maskáčové príbehy.

Literama sa pýta autora a jedného z posledných účastníkov povinnej vojenčiny: 

Mohli by ste prezradiť, prečo ste si v súčasnosti vybrali práve tému povinnej vojenčiny? 

A prečo nie? Podstatné je, či má kniha čo ponúknuť. 

Veď práve. Čo teda vaša kniha ponúka? 

Zážitkov a príhod z vojenčiny koluje v spoločnosti dosť (zatiaľ), ale iba málo z nich je zachytených knižne (pre budúcnosť) - a skúsenosti z posledného obdobia pred nástupom profesionalizácie armády nie sú spracované vôbec. Veľa situácií je humorných, takže kniha ponúka svojrázny druh zábavy, no tá je materiálom pre hlbšie odkazy - aj nevojenské, lebo aj vojaci majú súkromie. Záleží na čitateľovi, či mu postačí pobaviť sa, alebo bude hľadať niečo viac - to platí aj pre nápadité ilustrácie. 

Takže môžeme nájsť viac ako "iba" historky?   

Určite.

Mysleli ste pri tvorbe na tých, čo na vojenčine neboli a nemajú o nej ani hmlistú predstavu? 

Samozrejme. Úzko špecifické prostredie výsadkárov predstavujem postupne tak, že sa v ňom každý zorientuje. Koniec koncov hlavný hrdina je na začiatku takisto bežný civil - mladý človek, ktorý sa nečakane ocitne vo svete "za zelenou bránou" a musí sa s tým popasovať. 

Je vaším zámerom nadviazať na literatúru typu Čierni baróni alebo Tankový prápor? 

Priamy zámer nebol, ale nebránil by som sa potencionálnemu členstvu v tomto prestížnom klube.  Spoločné máme východiská zo skutočnosti a snahu zachytiť ju prijateľne pre nezainteresovaného čitateľa; zásadný rozdiel je však v spoločenských okolnostiach: Maskáčové príbehy sa odohrávajú v samostatnej republike, ktorá už nie je zaťažená politickými ideológiami. Preto nebolo nutné použiť toľko hyperboly ani satiry ako u autorov spomenutých diel. Pre epizódy Maskáčových príbehov v podstate stačila realita. 

Môžete na takú epizódu uviesť príklad? 

To sa predsa dočítate.