Dievča, ktoré čítalo v metre

Dochádzate do práce, či do školy? Cestujete autobusom alebo vlakom? Ak je odpoveď na obidve tieto otázky „áno“, je tu pre vás ďalšia súvisiaca otázka: Všímate si ľudí, spolucestujúcich, okolo seba, pozorujete krajinu rýchlo ubiehajúcu za oknom, alebo všetky svoje zmysly sústreďujete na mobil?

A čo tak čítanie knihy? 

Hlavná hrdinka románu Dievča, ktoré čítalo v metre Juliette pracuje v realitke a počas cesty metrom číta a pozoruje spolucestujúcich ako čítajú. Juliette je Čitateľka, ktorá každý pracovný deň cestou do práce a potom z práce je v metre obklopená ďalšími čitateľmi. Schovaná za slnečnými okuliarmi v tvare motýľa a vo veľkom šále, ktorý uplietla stará mama v roku 1975, pozoruje svojich „starých známych“: muža v zelenom klobúku, starú pani, študentku matematiky, milovníčku ornitológie, záhradníčku, zamilované dievča. Sú to Čitatelia. Všetci sa skláňajú nad stránkami kníh, ktoré sú ich verní „priatelia z papiera“. 

Jedného rána však Juliette poruší svoj stereotyp a vystúpi o dve stanice skôr a vyberie sa do práce pešo. Jej kroky po neznámej ulici ju dovedú k domu, v ktorého bráne je zaseknutá kniha. Dom je plný starých kníh a stretne nových ľudí – Roznášačov. Jej život sa od základov zmení. Paríž, metro, knihy a náznak tajomna. 

Poetický príbeh, v ktorom slová sú ako motýliky, chutné ako cukríky alebo ostré ako britva. Originálne rozprávanie o láske ku knihám zasadené do súčastnosti. Útla knižka odetá v peknej červenej obálke, ktorá zaujme. Šup s ňou do kabelky a čítať si napríklad pri cestovaní. Prečítať kúsok príbehu a na pár minút zdvihnúť hlavu od stránok, pozrieť cez okno a zamyslieť sa. Je nad čím rozmýšľať, lebo knižka je plná krásnych slov a myšlienok. Zasnívať sa na chvíľu a predstaviť si, aké by to bolo, keby sme na nasledujúcej stanici vystúpili a vykročili do neznámych ulíc.