Psia cesta

Trošku s rezervou som začala čítať pokračovanie Psej duše – niekedy sa pokračovanie nevyrovná prvej knihe. Ale autor dokázal, že táto téma je jeho srdcovkou a že chápe psiu dušu ako málokto a napísal opäť krásny dojímavý príbeh o spolužití psa a človeka.

(Spoilers! Recenzia prezrádza dej)

V prvej knihe končí Kamoš ako Ethanov pes a je pri jeho skone na farme. Potom sa ale začne starať o jeho vnučku – dcéru jeho syna, ktorá má ale veľmi nešťastný život o čo sa postará smrť jej otca a povrchná a sebecká matka. Kamoš malú Clarity zachráni, keď spadne do rybníka a kolobeh psieho prevteľovania sa začína. A opäť je to raz sučka a raz pes, raz je to veľký pes kríženec Molly, potom malý krpec Max nie väčší od mačky, ktorý si musí svoju veľkosť nahradzovať sebavedomím a nakoniec bígel Toby. Stále sa však jeho životom prepletá Clarity, ktorú si nejakým spôsobom vždy nájde a získa si jej srdce. Nie je to ťažké, lebo pes vždy hľadá len ju – považuje za svoje poslanie chrániť a starať sa o „chlapcovu“ vnučku.

V príbehu, ktorý je napísaný štýlom ako prvá kniha, sa dočítate o jednej výnimočnej vlastnosti, ktorú niektorý psy majú. Dokážu z pachu, alebo dychu človeka zistiť, že má rakovinu. Tento fakt autor opísal veľmi pekne a zaujímavo. Tiež veľmi pekne opísal to, že pes dokáže u ľudí, ktorí he nevnímajú negatívne, znížiť hladinu stresu, bolesti, dokáže upokojiť umierajúceho človeka a tak mu uľahčiť jeho odchod zo sveta. To nie sú výmysly autora.

I napriek tomu, že kniha je o krutom živote Clarity, sú v nej aj miesta, kde sa zasmejete, ale len tak, potichu. Lebo celkový príbeh vám to nedovolí. Život nie je len prechádzka ružovou záhradou, a niektorí ľudia si jeho trpkosť naozaj vypijú až do dna. Claritin život je plný bolesti, nepochopenia, samoty, ale aj jedného obrovského priateľstva, tak nie je čudo, že pes je pre ňu všetkým. Pes totiž dáva svoju lásku bezvýhradne, nie je schopný zrady ani povrchnosti. Ale nakoniec aj ona nájde svoje šťastie a lásku a pomáha tým, ktorí to potrebujú. Zomiera a Toby je pri nej. Pes ukončil svoje poslanie a keď zomiera aj on sa dostáva do psieho neba, kde na neho čaká jeho „chlapec“ Ethan a všetci, ktorých mal rád.

Je doba, keď mať psa je veľká móda. Niektorí ľudia ho majú naozaj ako módny doplnok, ale nerozumejú jeho psej duši. Tá cíti v akom je rozpoložení človek, ale potrebuje tiež, aby ho človek mal rád, lebo pre psa nie je väčšia odmena, ako keď ho majiteľ pohladká a pochváli.

Krásny a smutný príbeh o veľkom srdci psa, o tom ako aj najbližší nám dokážu ublížiť, o odpustení a nachádzaní pokoja. Autor má veľmi dobrý štýl písania, nezamotáva sa do zbytočností, kniha sa číta veľmi ľahko a rýchlo. Opäť pripomínam, je to fikcia, nevieme čo sa odohráva presne v hlavách našich štvornohých priateľov, ktorí si získali naše srdcia, ale veľa z toho, čo si prečítate o správaní psov je pravda. Niekedy keď ten môj sedí predo mnou a sústredene mi pozerá do očí tak sa mi zdá, že už už začne rozprávať :-) Ale kto berie psa ako svojho spoločníka, a nie módny doplnok, tak mu rozumie aj bez slov. Prečítajte si aj záverečné poďakovanie, dopĺňa to knihu. Verím, že aj táto bude sfilmovaná. Odporúčam prečítať, skvelé čítanie.

© 2018, Božena Hideghétiová