Máša a Lili

Každý pozná výrok: Pes - najlepší priateľ človeka. Tí šťastnejší, ktorí majú väčšieho, či menšieho psíka doma, veľmi dobre vedia, že svet je naozaj krajší so štvornohým priateľom. Zadívate sa mu do očí a každodenné bolesti, starosti, či smútok je preč! Chlpaté klbko dáva väčší zmysel vášmu životu, je darom pre každého. So psíkom zažijete kopec zábavy, spoznáte nové miesta a nových ľudí. 

Deti milujú chlpáčov a určite platí aj výrok, že každé dieťa túži po psíkovi. Keď spolu vyrastajú, psík je pre dieťa priateľom, ochrancom, zábavným spoločníkom na hry, na ktorého nikdy nezabudne. Zažívajú spolu veselé pestvá a život celej rodiny je obohatený o skvelé zážitky, ktoré by bez domáceho maznáčika určite nezažili. 

Pre milovníkov štvornohých kamarátov je tu knižka pre deti s názvom Máša a Lili, ktorá je plná veselých príhod a milých ilustrácií. Príbeh dvoch rodín, ich štyroch synov a dvoch domácich maznáčikov sa odohráva v krásnom dome pod horou. Hlavnými hrdinkami sú ratlíčka Máša a yorkšírka Lili. 

Autorka Lenka Gahérová: 

Kniha má deti v prvom rade pobaviť a tým ich prilákať k čítaniu. No má im priblížiť aj to, ako sa žije s niekým, kto nepočuje. Ale hlavne má deti úplne nenápadne poučiť o tom, ako sa o psíka starať, a pripomenúť im, že psík nie je iba na zábavu, ale starať sa o neho je zodpovednosť, ktorá sa nedá odložiť na neskôr. Toto všetko je v podstate zhrnuté v poslednej kapitole Čo ma  Máša a Lili naučili. Záleží mi na tom, aby deti pochopili, že domáce zvieratko nie je hračka, ale živá bytosť.

Prečítajte si spolu so svojimi deťmi knihu od prievidzskej spisovateľky a ak ešte psíka nemáte, možno práve táto kniha vás inšpiruje.  

Nech sa páči krátky úryvok: 

Už keď teta Valachová vystúpi v Lazanoch na zastávke z autobusu, Mášenka to vycíti. Uteká do chodby, pri dverách šteká na celú bytovku a radostne krúti chvostíkom, aj celým zadočkom dovtedy, kým teta Valachová neotvorí. Potom na ňu vyskakuje, a keď ju teta Valachová zoberie na ruky, olizuje jej tvár, akoby ju mala sladkú od dobrých cukríkov. Pri tom všetkom jej očami kladie nekonečne veľa otázok: „Kde si bola tak dlho? Bolo ti za mnou smutno? Už odo mňa neodídeš? Budeme sa spolu hrať? Môžem ti strčiť jazyk do nosa? Doniesla si niečo aj mne?“ Teta Valachová ju položí na zem, z misky vyberie piškótku, a keď ju Mášenka rýchlosťou nadzvukového lietadla schrúme, zahryzne sa jej do nohavice, alebo do palca na nohe, a ťahá ju do spálne. Vyskočí na posteľ a šteká dovtedy, kým si k nej teta Valachová neľahne. Potom sa spolu bláznia, škrabkajú, hryzkajú, rozprávajú a olizujú. Vlastne, olizuje iba Mášenka tetu Valachovú vždy po tom, ako jej ona dá pusu. A keď si teta Valachová zavŕta tvár do jej teplého kožúška, Mášenka krochká od šťastia ako prasiatko.