Frankenstein

Hrôzostrašné monštrum, ohavný výzor, oživená mŕtva hmota. Výsledok „vedeckého“experimentu mladého šialeného vedca. Živá bytosť, zhmotnenie sna o umelom stvorení života, ktorý môže zmeniť svet. To je FRANKENSTEIN. 

Nie, nie. To nie je meno samotného monštra, ako si asi väčšina z nás myslí, ale meno jeho vynálezcu.  

Mnohých tiež prekvapí, že autorka, romantická spisovateľka Mary Wollstonecraft Shellyová, napísala tento desivý príbeh počas jednej daždivej júnovej noci v roku 1816 vo vile na brehu Ženevského jazera, keď mala len okolo dvadsať rokov. Nikto z prítomnej vyberanej spoločnosti, ktorú tvorili slávni básnici Byron a Shelley, ani len netušili, že meno Frankenstein bude omnoho častejšie vyslovované ako budú ich básne. Toto dielo sa stalo jedným z najznámejších gotických románov, ktorý  inšpiroval množstvo ďalších hororových príbehov a bol viacnásobne filmovo spracovaný.   

Frankenstein sa stal kultovým pojmom. Šialený vedec, ktorý počas temnej noci stvorí hrôzostrašné monštrum. Vidí ho len ako brutálneho démona, nie ako citlivú bytosť, ktorá je vo svojom vnútri múdra a emocionálne cítiaca. Nevidí jeho osamelosť a túžbu po láske. Je to vedec, ktorého experimenty zašli až príliš ďaleko a jeho posadnutosť má hrôzostrašné dôsledky. 

"He sleeps; but he is awakened; he opens his eyes; behold, the horrid thing stands at his bedside, opening his curtains, and looking on him with yellow, watery, but speculative eyes."

Znie to neuveriteľne, ale tento rok je to už dvesto rokov od prvého vydania románu. Prvé vydanie vyšlo anonymne v Londýne 1. januára 1818.

Ale téma, že prostredníctvom vedy a nových technológií sa aj napriek dobrým úmyslom môžeme dostať do bodu, kedy stratíme kontrolu, je viac než aktuálna.