Severní vody

Dej príbehu sa odohráva v polovičke 19. storočia,  hlavným hrdinom je mladý doktor, Ír Patrick Sumner. V Indii počas vojenského konfliktu robí v poľnej nemocnici. Nemá šťastie na svojich nadriadených, vďaka ktorým nie svojou vinou skončí pred vojenským súdom a potom príde do Anglicka, kde ho jeho „zlá“ povesť sprevádza a nedarí sa mu. 

Začína užívať laudanum (ópium), bez ktorého nevie zaspať. V tom čase sa chystajú vyplávať do severných morí dve veľrybárske lode. Lov veľrýb upadá, všade sa vraví, že sú to už posledné plavby. Patrickovi sa zdá, že je to dobrý nápad, ako zabudnúť na krivdy, ktoré sa mu udiali, zarobiť trochu peňazí a získať čas, aby sa na neho zabudlo. Dá sa na jednu z nich najať ako doktor. 

[pozor, recenzia obsahuje spoilery]

A tu začína príbeh, krutý a špinavý a opäť plný klamstiev a chamtivosti. Lov veľrýb nie je totiž pravým účelom plavby dvoch lodí. Na tej, čo je aj Patrick, ich okrem toho od začiatku sprevádza smola. Nedarí sa im, veľryby sa veľmi neukazujú. Do toho sa pokazí počasie a na lodi sa dejú veľmi hnusné veci. Niekto zabil mladého chlapca – plavčíka a jeho mŕtvolu natlačil do suda. Urobil to ale preto, aby chlapec neprezradil, kto ho sadisticky sexuálne zneužíva. 

Loď je plná surových, nevzdelaných chlapov, kde úmrtie plavčíka trápi len Patricka. Ešte aj kapitán to berie takým spôsobom, že veď je to „len malé chlapčisko“, ktorý by možno aj tak plavbu neprežil. Nakoniec predsa len nájdu vinníka. Loď sa však potápa a druhá loď, s ktorou sa plavili a mala ich zachrániť, sa potopí tiež. Posádka zostane vydaná napospas krutej zime a drsnému počasiu.

Začína sa boj o holý život.

Príbeh mi veľmi pripomínal knihu Terror od Dana Simmonsa (VÝBORNÉ čítanie – ODPORÚČAM), len v porovnaní s ním som v tomto príbehu tak veľmi necítila tú zimu. Skorej to bolo o tom, aký špinavý bol lov veľrýb. 

Pekná bola jedna myšlienka, kde autor píše o tom, že veľrybie kostice sa používali pod sukne krásnych dám v Európe, ktoré sa potom v nich vytáčali na plesoch, a pritom za tou krásou (plesových rób) sa skrývalo veľa utrpenia a špiny.

Príbeh ukazuje aj to, akú cestu prešiel človek od tej doby po súčasnosť. Postavy v knihe sú totiž väčšinou suroví, nevzdelaní, špinaví chlapi, život človeka ako jednotlivca nemá cenu. Ale je tu aj paralela so súčasnosťou – tí čo sú pri moci, alebo „vyššie“ postavení, môžu všetko, aj zničiť tých dolu. Už vtedy existovali poistné podvody.

Nie všetky postavy sú popísané. Len zopár z nich sa autor venoval naozaj podrobne, je to pekná postava Patricka Sumnera a Henryho Draxa. Postavy na dvoch stranách, dobro a zlo, ľudskosť a sadizmus. Život na takej lodi musel byť v tej dobe naozaj strašný, bez väčšej hygieny, smradľavý, krutý, špinavý, neľudské podmienky, ktoré museli ľudia znášať, z nich robili zvieratá. 

Ďalší pekný príbeh na tému plavieb po severných moriach, kde ľudom ich najväčším nepriateľom nebola len zima a drsná príroda, ale hlavne oni sami. Odporúčam prečítať, ale nie je to oddychové čítanie. 

Božena Hideghétiová  (2017 © Jaslovské Bohunice)