Autor
/ 192 titulov
Karel Čapek
(* 9. január 1890, Malé Svatoňovice – † 25. december, Praha 1938)
český prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, libretista
Roku 1901 nastúpil Čapek do gymnázia v Hradci Králové. Ako študent Kvart vstúpil do tajného študentského debatního spolku, čo nakoniec viedlo k jeho vylúčeniu zo školy. Odišiel teda do Brna k sestre, potom do Prahy k rodičom, kde tiež nakoniec maturoval. Po gymnáziu študoval postupne na filozofickej fakulte Univerzity Karlovy, filozofické fakúlt Univerzity Friedricha Wilhelma v Berlíne, na Sorbonne na Faculté des lettres v Paríži.
Karel Čapek pracoval ako člen redakčnej rady časopisu Národ, súkromný učiteľ syna grófa Lažanského, dramaturg Vinohradského divadla, Lidových novín a od roku 1917 bol spolu s Jozefom redaktorom Národných listov a nového satirického týždenníka Nebojsa (po 3 rokoch Z Národných listov obaja odišli pre nezhody s šéfredaktorom). Krátko po svojej ceste do Anglicka (1924) sa stal členom prípravného výboru pre ustanovenia pražského Pen klubu. Pravidelne sa vídal s prezidentom Masarykom, navštívil i E. Beneša. Zastával funkcie v rôznych kultúrnych a literárnych výboroch a komisiách. Roku 1932 s bratom prešiel k nakladateľstva Fr. Borový, ktorého sa stal tichým spoločníkom. Odmietol predsedníctva svetovej federácie Penklubů, na ktoré ho navrh HG Wells a nórsky tlač ho dokonca navrhol na Nobelovu cenu.
Literárnu tvorbu začal Čapek pred prvou svetovou vojnou, spočiatku spolu s bratom Josefom. Bol silne ovplyvnený svojim filozofickým a estetickým vzdelaním, predovšetkým pragmatizmom a expresionizmom, ale ovplyvnila ho aj vedeckej a technickej revolúcie. Disponoval veľmi širokú slovnou zásobou, používal nezvyčajná slová a rozvitia súvetia, vedel veľmi dobre využívať zvláštnosťou slovenského jazyka.
V dielach K. Čapka sa uplatňuje individualistický prístup az toho vyplývajúce uznávanie silných jedincov, neuznáva jednoznačnú pravdu, ale len pravdu z pohľadu jednotlivca. Čapková rozsiahle dielo býva delené na dve časti. V prvej, zaoberajúca sa vnútorným životom človeka ako jedinca sa Čapek pokúša skúmať možnosti i hranice ľudského poznania. Druhá, utopická časť je kritikou spoločenských problémov modernej spoločnosti, zároveň je tu často vyjadrovaná obava zo zneužitia techniky proti človeku av dielach je aj zrejmá obava z nastupujúceho fašizmu. Kritickosť jeho diel často oslabuje idylizující, alebo harmonizujúci záver, vo svojich vrcholných dielach túto tendenciu opustil. Pre tieto diela býva občas K. Čapek považovaný za predchodcu sci-fi.
Karel Čapek je prvým českým spisovateľom, ktorý uspel v zahraničí a tým veľmi prospel českej literatúre. Ako člen československého Penklubu bol v čase hroziacej nacistickej okupácie jedným z hlavných motorov odporu, keď využil všetky svoje možnosti a kontakty pre vyburcovanie národa a sveta pri snahe o zachovanie slobody. Evakuáciu do Anglicka ako správny vlastenec odmietol. Koncom roka 1938 však náhle zomiera na následky chrípky a zápalu obličiek.
