Spiaci obri

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Za chrbtom mi čosi zapraskalo. Mohol to byť zajac. Niečo mi pritiahlo zrak pod kopec. Bicykel som nechala len tak a pomaly som zostupovala, cestou som odhŕňala konáre. Nevidela som to dobre, lebo listy ešte neopadali, ale pomedzi vetvy prenikala záhadná tyrkysová žiara. Nevedela som presne určiť, odkiaľ vychádza. Od rieky určite nie, lebo v diaľke som počula jej žblnkot, ale zdroj svetla bol oveľa bližšie. Akoby vyžarovalo zo všetkého.
Zišla som pod kopec. Vtom sa mi pod nohami prepadla zem.
Ďalej si takmer nič nepamätám. Niekoľko hodín som bola v bezvedomí, a keď som sa prebrala, vychádzalo slnko. Otec stál asi pätnásť metrov nado mnou. Pohyboval perami, ale nič som nepočula.
Ležala som v dokonale štvorcovej jame veľkej asi ako náš dom. Na tmavých rovných stenách žiarili prenikavým a nádherným tyrkysovým svetlom zložité symboly. Svetlo vychádzalo takmer zo všetkého okolo mňa. Pohla som rukami. Ležala som na kope hliny zmiešanej so skalami a s polámanými vetvami. Pod tým som nahmatala mierne zakrivený hladký povrch, studený ako kov.