Polnočné slnko

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Píšu sa 70-te roky. Ďaleký sever Nórska. Opustená dedina Kåsund. Jej obyvatelia sú laestadiáni, členovia náboženskej sekty, ktorá zväzuje ich životy prísnymi pravidlami. Jedného dňa ich pokoj naruší cudzinec Ulf.

!Vystúpil som z autobusu uprostred noci. Zažmúril som oči do slnka, čo sa skrývalo za ostrovom kdesi na severe. Červené a unavené. Ako ja. Za horizontom pokračovalo more. A za morom leží severný pól. Tam by ma možno nenašli."

Tvrdí, že prišiel loviť vtáky. Pištoľ vo vrecku mu búchala do boku, priamo o kosť. Pod košeľou skrýval opasok s peniazmi. Na lovca však nevyzerá, dokonca nemá ani pušku v ruke, či na ramene. Nikomu nechce prezradiť, že jedinou korisťou, ktorú tu chcú uloviť, je on sám. Zradil totiž Rybára, najväčšieho zločinca v Osle. A tam ďaleko na severe, kde slnko nezapadá, hľadá dokonalý úkryt. Verí, že ho našiel. Veď kto už by išiel dobrovoľne do tej plochej, monotónnej pustatiny, čo sa podobá na Mars. Červená púšť. Neobývateľná a škaredá. Dokonalý úkryt, no nie?

Cudzinec netuší, na ktorej strane budú stáť miestni a či mu pomôžu zbaviť sa skutočného lovca. Medzi ním a jeho osudom stojí len ovdovená matka Lea a jej syn Kurt.

"Nadišla moja šanca. Vytiahol som pištoľ spoza opaska. Vstal som. Musím strieľať, skôr než sa stihnú ku mne otočiť, aby som im nevidel do tváre...!"