Led

Príbeh zasadený do krátkeho časového úseku niekoľkých dní, ale dal by sa zhrnúť tiež do pár slov: štvanica na človeka, ktorého chcú zabiť všetci a on vôbec nevie prečo. Príhraničie, oblasť ovládaná Pevnosťou. Zim, ľad, sneh, vietor, kruté mrazy a príroda plná čudných tvorov – vlkolakov, lykantropov, snežných červov, vampírov, upírov, závejníkov – všetci chcú len jedno: zabiť človeka. Ale ani človek nie je na tom inak. Je taký krutý ako potvory žijúce za hradbami miest. Surové bitky sú také bežné, ako dýchanie, alebo jedlo. Ale ani ľudia nie sú rovnakí: nájdu sa medzi nimi mágovia aj čarodejníci, delia sa d rôznych klanov, ktoré si strážia svoje územia, aj svoje tajomstvá a všetci bažia po moci. No jednoducho aj tu vládne politika. Blíži sa čas azúrového slnka, čo je magické obdobie s neuveriteľne krutými mrazmi. Traja členovia Patroly sú na prieskume a vracajúc sa domov jedného z nich zabije biely vlk. Členom skupiny je aj hlavný hrdina knihy, ktorého všetci poznajú pod prezývkou Ľad, alebo tiež Klzký. Skoro všetci majú svoje prezývky. Ľad je mladý a divoký ako príroda. Stačí mu málo a už sa bije, je krutý a nemá problémy so zabíjaním. Ani s pitím. (V knihe je pitie všeobecne jednou z najviac prítomných čŕt – pije sa všade, vždy a všetko – ruská nátura ). Žije si svoj jednoduchý život, pokiaľ si nekúpi zvláštny nôž. Ten je významným magickým artefaktom, ktorý chcú získať všetky klany a mocenské skupiny (je ich dosť a každá je nejakým spôsobom iná, ale je to veľmi zaujímavé a hlavne originálne – i keď občas mi niektoré veci drobným spôsobom pripomenuli Hry o tróny, ale naozaj len maličkosťami). Tak nechtiac spustí na seba smrteľnú štvanicu. Kde sa pohne, všade ho chce niekto zabiť. Vždy mu pomôže šťastie, alebo náhoda. Preto je rád, keď ho pošlú na sever, aby tam šiel pozrieť na Zimných ľudí, ktorí by sa mal začať sťahovať s príchodom azúrového slnka. Po ceste jedného z nich zabijú snežné červy, jeden sa zo strachu vráti naspäť a traja pokračujú v ceste. Kraj je plný mágie, čarov a kúziel. Chránia sa pred nimi amuletmi. Ľad ako vedúci skupiny je ešte aj veľmi, veľmi slabý čarodej – v Gymnáziu, ktoré vyučovalo čarodejov vydržal až 3 mesiace. Na ceste stále rozmýšľa nad tým, čo je to za zhoda náhod, že ho chce stále niekto zabiť. Nie si je vedomý toho, že by niekomu niečo spravil. Ale aj po ceste tieto náhody pokračujú. Prepadne ich vlčia svorka vedená lykantropom, strasú sa jej, ale lykantrop na Ľada zaútočí priamo v dedine. Chcú ich zapiť aj vampíri, dokonca je pri tom aj ich kráľovná, neustále ich niekto prenasleduje a strieľa po nich. Na ceste sa pozná s mágom Jeanom (mágovia sú na tom s kúzlami oveľa lepšie ako čarodejníci), vďaka jeho kúzlam sa opäť vyhnú viacerým nástrahám a pascám, ktoré ich po ceste čakajú. Ľad sa nakazí zimnou horúčkou, ktorá sa nedá liečiť. Človek pri tom pomaly zamŕza. Vďaka zásahu Jeana, ktorý ho „nakŕmi“ ohňom, sa drží pri živote. Ale oheň a mráz sa v ňom bijú. Niektoré jeho časti tela zamŕzajú, niektoré mu horia a po tele má pľuzgiere. Raz mi je zima a raz teplo. Dostanú sa k hranici na sever a po ďalšom útoku na nich sa chorí Ľad a jeden člen jeho skupiny teleportuje späť do Pevnosti. Je nevládny, paralyzovaný zimnou horúčkou. Postupne s dozvedá, že to je to predsa len on, ktorého chcú všetci zabiť a konečne sa dozvedá aj prečo. Pre nôž, ktorý mu pri návrate do Pevnosti ukradli. Nôž, ako magický artefakt si ho však vybral a je s ním spojený. Medzitým vyjde azúrové slnko a jeho konjunkcia s normálnym slnkom sa blíži. Ten, kto má magický nôž, môže vtedy spraviť neskutočné veci, presúvať priestor a presúvať hranice medzi svetmi. Môže vrátiť Pevnosť späť do normálneho sveta. Ale čo to spraví s ostatným svetom? A kto chce, aby sa to stalo? Ľad cíti prepojenie s nožom, ktorý ho volá k sebe. Utečie z nemocnice práve včas, aby prekazil ďalšiemu čarodejovi zneužiť nôž. To je však jeho posledný čin, unavený si sadne k stene a prepadne sa do ľadovej ničoty. I keď si ešte naposledy pomyslí, že v pekle by predsa malo byť predsa len teplejšie. Priznávam, kniha si ma získala naozaj vo veľkom štýle. Bola krutá, surová, krvavá, miestami vulgárna (i keď vo svete, v ktorom sa príbeh odohrával to bolo na mieste), alkoholická, plná zbraní, kúziel, mágie, nápaditá, originálna, mrazivá, rozčuľujúca, privádzajúca ma do zúfalstva (Tie ruské mená! A keďže ich bolo dosť, stále som sa vracala späť, ktorýže to bol? Preto som bola rada za prezývky, ktoré postavy v knihe mali.), ohromujúca a koniec? To bol klinec do rakvy! Otvorený. A opäť čakať. Bude pokračovanie, na čo sa NEUVERITEĽNE teším. Už aby to bolo.

Pokračovanie: Ešte musím povedať, že kniha bola čisto mužskou záležitosťou. Žiadna láska, ani náklonnosť – ženské postavy totiž chýbali. Občas sa mihli dejom, ale to bolo len na doplnenie príbehu, zapadali do neho ako dieliky puzzle – jeden neznamená nič, je len súčasťou celku. Príbeh je nabitý postavami, intrigami. S hlavným hrdinom budete súhlasiť aj nesúhlasiť, je to zabijak a bitkár, ale má aj ľudské stránky. Nenechá kamarátov v štichu, kto ho však sklame – beda. Je inteligentný a myslí mu to. Od začiatku som spisovateľovi vyčítala, že neviem, ako vlastne došlo k tomu, že svet bol takto rozdelený. Ľad v knihe spomínal: vystúpil som z vlaku a šiel som do stanice, vyšiel som von a vlaku ani nástupišťa nikde. Ale prečo to tak bolo? Čo sa stalo? Až ku koncu knihy to je vysvetlené. Túto knihy by si nemal dať ujsť žiadny milovník fantasy. ODPORÚČAM.