Števa Opremčáková po tom, čo sa na knižný trhu mimoriadne úspešne uviedla titulom V Írsku prší inak, prichádza s mrazivým príbehom osirelého dievčaťa. Čitateľovi sa jej nežičlivý údel môže zdať bezútešný, ale duchaplný nadhľad, s akým ho prekonáva, sa vyznačuje osviežujúcou živosťou. Dievčatko, ktoré v útlom veku osirelo, bolo dané na adopciu a ako neplatná minca sa vrátila ku svojim starým rodičom. Odmietané malomestskou spoločnosťou sa dozvedá, že je Židovka. Na vlastnej koži skúsi, že inakosť každého druhu človeka nekompromisne vytlačí na okraj spoločnosti. V takej skľučujúcej opustenosti je najjednoduchšie odovzdať sa vôli osudu. Žofia Kornfeldová však nie. Bola tým najúbohejším stvorením na svete, ale nikdy sa necítila nešťastná ani naštvaná. Vo svojom spôsobe zmýšľania vidí svet, kde niet komu sa zavďačiť, kde nie je obeťou rodičovských inštinktov a neexistuje láskyplné slovo „my“, iba bezútešné „ja“, ako slobodný vesmír plný nekonečných možností. Ako si Žofka pomeria sily so svetom, o tom rozpráva vrúcne a úprimne dej knihy.
Stotožňujete sa s postavu Žofky, prípadne je táto postava autobiografická?
Áno. Je 100% autobiografická. Veľa som vypustila, ale nič som si nevymyslela. Povedala by som, že dosiahla som všetko čo som chcela. Keby som dnes nebola tam kde som, tak by som tú knihu nemala morálne právo napísať. O svojich neúspechoch by som nešla písať. Chcela som byť bohatá a som relatívne bohatá. Chcela som byť právničkou a som právničkou. Chcela som byť spisovateľkou a som spisovateľkou. Len ako píšem v tej knihe, sirota sa nikdy nenaučí a nepozná význam slova MY. Vždy hrá za seba. To slovo JA predznamenáva, že kompromis nepripúšťam a preto som tri krát rozvedená. Keď v televízií ide futbal, alebo hokej tak si hovorím.... Nevadí, že som tri krát rozvedená, len keď som rozvedená. Lebo si môžem prepnúť na sex v meste (smiech).
