Ane Riel: Živica

Článok: Ane Riel: Živica © Literama.sk, 9.3.2017

Láska zápasí so smrťou, vášeň s posadnutosťou a genialita so šialenstvom

Publikované 9.3.2017
© Literama.sk: Autorsky chránený materiál

"Neuveriteľne krutý, ale svojim spôsobom aj krásny román. Trochu podivným postavám dáva hlas, milujúci hlas – a to je úžasné. Je to výzva na ďalšie premýšľanie," Bognørden.

Román Živica (Premedia, 2017/02), ktorý sa stal severskou krimi roku 2016, nie je typickým kriminálnym príbehom aký by ste očakávali. Je to temný príbeh o rodine a láske. Príbeh odohrávajúci sa na malom izolovanom ostrove, kde však vládne aj strach a krutosť.

Zvláštna rodina, ktorá žije obklopená nádhernou, ale drsnou prírodou, žije svojím nenormálnym životom plným paradoxov. Emócie bičujú každým členom tejto rodiny ako vlny rozbúreného mora valiace sa na breh ich ostrova, na ktorom sa dejú podivné veci. Láska zápasí so smrťou, vášeň s posadnutosťou a genialita so šialenstvom.

V zanedbanej usadlosti žije hlava rodiny stolár Jens spolu s manželkou Máriou. Obaja sú poznačení stratami. On, citlivý a vnímavý muž, nekontrolovateľne zhromažďuje veci, ktoré iní vyhodili ako odpad. Nedokáže sa ničoho vzdať a obydlie sa stáva rodinným smetiskom. Ona, kedysi vychýrená krásavica a sčítaná žena, sa nekontrolovateľne prejedá a stáva sa väzňom svojho nadmerne obézneho tela. Každý z nich si žije svoj nenormálny život a ani jeden z nich sa nechce vzdať toho, čo je pre nich najdôležitejšie. Iba dcéra Liv udržiava kontakt medzi týmito dvoma izolovanými svetmi.

Ane RIel (*1971) je dánska spisovateľka, žije s manželom, populárnym jazzovým hudobníkom Alexom Rielom, v Liseleje neďaleko Kodane.

Román Živica (Premedia, 2017/02)

“Keď otec zabil starú mamu, bola v bielej izbe tma. Bola som pri tom. Aj Carl tam bol, ale nevšimli si ho. Bolo to na Vianoce, ráno, a trošku snežilo, ale také naozajstné biele Vianoce z toho veru v ten rok neboli.
Vtedy bolo všetko iné. Bolo to ešte predtým, ako začali otcove veci zapĺňať obývačku tak, že sme sa do nej viac nedostali.
A predtým, ako sa mama zväčšila natoľko, že prestala vychádzať zo spálne. Ale bolo to potom, ako sme ohlásili, že som umrela, aby som nemusela chodiť do školy. Alebo to bolo predtým? Veľmi nevynikám v určovaní poradia, čas sa mi zlieva dokopy. Prvé roky života sa zdajú nekonečné.”

Publikované 9.3.2017
© Literama.sk: Autorsky chránený materiál