Řekni lituji

Od Michaela Robothama som čítala prvú knihu a určite ho zaradím medzi svojich top. Kniha sa čítala výborne, aj keď je hrubá, stačili mi na to tri dni (i keď forma napísania predurčila jej hrúbku, málo znakov na stranu, väčšie písmená a riadkovanie – to ale zvyšuje komfort pri čítaní).

Zvolil veľmi dobrý štýl. Striedanie dejov. Kapitoly, ktoré sa venujú vyšetrovaniu a kapitoly, ktoré ako keby písala jedna z obetí, tínedžerka. Niektoré jej myšlienku sú vtipné, niektoré celkom zaujímavé a s postupujúcim dejom smutné a kruté. Veľa krátkych viet a veľa priamej reči v knihe podporovalo dynamiku deja.

Řekni lituji • Michael Robotham • MOBA • 2015/05

Dve dievčatá sa stratili. Boli to kamarátky, rozdielne povahy, aj vo výzore boli úplne iné. Jedna z nich neustále provokovala okolie svojim správaním a preto sa ich hľadanie ukončilo tým, že určite utiekli a teraz niekde žijú. Podporil to aj list, ktorý sa objavil. Rodina jednej z nich to nezniesla. Predala dom a odsťahovala sa.

Zvrat nastal vtedy, keď po troch rokoch práve v tomto dome našli zavraždených jeho majiteľov, manželský pár. A v neďalekom jazere pod ľadom je nájdená mŕtvola bosej, mladej ženy. Polícia tieto dve veci – vraždy a zmiznutie dvoch dievčat - nespája. Spojí ich však dokopy všímavosť psychológa, ktorého si policajti prizvú k vyšetrovaniu. Ten žije sám, je rozvedený a manželstvo mu rozbila práve spolupráca s políciou. Jeho ženu a dcéru totiž uniesol a väznil práve jeden z páchateľov, ktorých pomáhal polícii hľadať. Som zvyknutá na to, že hlavní hrdinovia (vyšetrovatelia), ktorí vyšetrujú, sú najmä v severských krimi poznačení kadejakými životnými traumami, alkoholizmom, spackanými životmi, sú to gambleri, berú drogy. Tu však je tento psychológ poznačený inak – má totiž Parkinsonovu chorobu. V knihe sú opísané zaujímavé momenty jeho života, keď sa jeho choroba prejavuje – napríklad v reštaurácii pri jedení – a ako sa s tým vyrovnáva. Priberá si k vyšetrovaniu ešte svojho kamaráta, ktorý je svojim spôsobom tiež svojrázny. Obaja dokopy využívajú najmä svoje pozorovania a schopnosť vidieť veci inak. To prináša výsledky, ale aj určitú nespokojnosť u polície. Dvaja civilisti totiž vyšetrovanie za pár dní posunú tam, kde sa policajtom za tri rok nepodarilo ani priblížiť. Potvrdí sa, že mŕtvola v ľade, je jedno z unesených dievčat. Je podvyživená a krutým spôsobom zohavená. Rozbieha sa horúčkovité pátranie po vrahovi a po ďalšom unesenom dievčati. Paralelne sledujeme aj život druhého dievčaťa, ktorá trpí uväznená v podzemí. Podarí sa polícii a jej spolupracovníkom nájsť dievča ešte živé? A prečo páchateľ dokázal tak dlho ukrývať dve dievčatá a nikto si nič nevšimol? Našla som tom veľmi peknú myšlienku: „Dneska sa nikdo neschová beze stop – ne se všemi těmi e-maily a facebookovými stránkami a twitterovými účty. Nechávají za sebou elektronickou stopu ako myší hovínka v kyberpriestoru.“

Kniha je zaujímavá najmä takým tým civilným pohľadom na vyšetrovanie a postava psychológa je veľmi pekne vkreslená, aj jeho vzťah so staršou dcérou, ktorá príde k nemu na návštevu práve v najnevhodnejšom čase. Vzhľadom k tomu opisu života uväznených dievčat to nie je veľmi pohodové čítanie, ale určite sa zaradí medzi výborné severské krimi, ktoré sa čítajú jedným dychom, sú plné zvrátenosti, temných zákutí ľudskej mysle, ale aj vysporiadania sa človeka so situáciami, ktoré ho v živote stretávajú.

Odporúčam prečítať. Oceňujem aj prebal knihy.

Božena Hideghétiová